BELEHRAD. Tisíce srbských civilistov stále ohrozuje nevybuchnutá kazetová munícia, ktorá zostala po bombardovaní silami NATO z roku 1999. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy nórskych aktivistov.
Kazetové bomby sú nerovnomerne rozptýlené na území 15 oblastí po celom Srbsku, v ktorých žije približne 160.000 obyvateľov. Približne polovici z tohto počtu hrozí priame nebezpečenstvo.
Na úplné vyčistenie zamoreného územia potrebuje Srbsko približne 30 miliónov eur. Štúdiu humanitárnej organizácie s názvom Norwegian People's Aid financovalo nórske ministerstvo zahraničných vecí.
V priebehu bombardovania zahynulo pri explóziách kazetovej munície 127 osôb a 152 utrpelo zranenia. Od skončenia vojny zomreli ďalšie štyri osoby a osem bolo zranených.
Severoatlantická aliancia začala vzdušné útoky voči vtedajšej Juhoslávii v snahe ukončiť srbské vojenské zásahy v Kosove. Opakovane pritom došlo k použitiu nebezpečných kazetových bômb.
Každá bomba tohto typu obsahuje stovky menších granátov, ktoré sa rozptýlia po širokom okolí. Nevybuchnuté trieštivé bomby fungujú ako míny a predstavujú dlhodobú hrozbu pre civilné obyvateľstvo.
Minulý rok 93 krajín sveta podpísalo medzinárodnú konvenciu o zákaze kazetovej munície. Pod dohovorom však chýbajú podpisy niektorých ich najväčších producentov a používateľov ako sú USA, Rusko a Čína. Ku konvencii sa nepripojilo ani Srbsko.
