MESSINA, BRATISLAVA. Snili o ňom už rímski imperátori a talianski básnici ho dizajnovali vo svojich veršoch. Most, ktorý by spojil špičku čižmy Apeninského polostrova so Sicíliou, bol po celé stáročia neuskutočniteľným plánom.
Milánsky miliardár a taliansky premiér Silvio Berlusconi to chce zmeniť.
O most má záujem mafia
Most cez Messinskú úžinu
-
Na projekte mostu začali pracovať v roku 1992, náklady sa odhadujú na 6,1 miliardy eur.
-
Celková dĺžka mostu bude 3 666 metrov,šírka asi 60 metrov, spojí 3,3 kilometra dlhú úžinu.
-
Mal by zvládnuť 5-tisíc áut za hodinu a dvesto vlakov denne.
Jeho pravicový vládny kabinet v piatok schválil balíček 17,8 miliardy eur na verejné stavebné projekty. Na začatie výstavby mosta cez Messinskú úžinu z neho vyčlenili 1,3 miliardy eur.
Berlusconi predstavil ambiciózny plán už počas svojej druhej vlády (2001 - 2006), kabinet Romana Prodiho ho však neskôr zrušil pre jeho nákladnosť, nedostatočne riešenú bezpečnosť a obavy zo zneužitia jeho výstavby mafiou.
Stavebné projekty totiž na Sicílii značne kontroluje mafiánska Cosa Nostra, na druhej strane úžiny zase kalábrijská Ndrangheta.
V apríli 2008 sa však Berlusconi opäť dostal do vlády a oživil svoj plán. „Áno, máme tu recesiu, ale nie je to tragédia," obraňoval Berlusconi svoj zámer podľa denníka Times. Tvrdil, že stavba mosta prinesie nové pracovné miesta chudobnému juhu krajiny a výrazne pomôže turizmu v oblasti.
Megalomanský projekt by mal byť podľa vlády dokončený v roku 2016, a 3,3 kilometra dlhý most by sa stal najdlhším na svete. Prekonal by tak aj japonský most AkašiKaikio, ktorý drží rekord dĺžkou 1990 metrov.
Panoráma pri meste Messina. Tu má stáť nový most.
foto - Wikipedia
Geologické úskalia mosta
Miliardovú zákazku vyhrala skupina vedená talianskym konzorciom Impregilo, ktorá chce mať konštrukciu hotovú v roku 2012. Odborníci však varujú, že v oblasti, ktorú často postihujú zemetrasenia a silné vetry, je veľmi riskantné postaviť takýto most.
Geológ Fabrizio Antonioli v denníku Financial Times upozorňuje aj na pohyby oboch častí pevnín. GPS údaje totiž ukazujú, že Kalábria sa posúva na severovýchod, kým Sicília na severozápad. Ročne sa od seba vzdialia asi o tri milimetre.