KIŠIŇ. Desivo rozbité diaľnice Moldavska nie sú jedinou výzvou pre zahraničných návštevníkov. Na cestách chýbajú čiary označujúce jazdné pruhy a vodiči tak len hádajú, aké tam platia pravidlá cestnej premávky.
Moldavská politika pôsobí rovnako nejasne. V jedinej krajine v postsovietskom priestore vládne Komunistická strana. Jej líder a prezident krajiny Vladimir Voronin je paradoxne odhodlaný presadiť hospodárske reformy v záujme vstupu do Európskej únie.
A jednými z najväčších spojencov jeho komunistickej vlády sú kresťanskí demokrati. Tí dúfajú, že po voľbách, ktoré budú už o mesiac, sa už budú môcť podieľať na moci.
Nezvyčajné spojenectvo „Je to netypická situácia, ale dokonale sa hodí," povedal SME Iurie Rosca, vodca kresťanských demokratov a podpredseda parlamentu.
„Voronin je talentovaný manažér a pochopil, že parlamentnú väčšinu si môže uchovať len vtedy, ak dosiahne reformy. A my máme európske kontakty a znalosti, ktoré potreboval, takže sme nadviazali spoluprácu," vysvetľuje Rosca to nezvyčajné spojenectvo.
Vláda, ktorú Voronin zostavil v apríli minulého roku, má len jedného člena komunistickej strany. Zvyšok sú „profesionáli a technokrati". Prizvali ich, aby pripravili pôdu na vstup do Európskej únie.
Ako v Pakistane Moldavsko Len štvormiliónová krajina medzi Ukrajinou a Rumunskom získala nezávislosť v roku 1991.
V krajine sa stále nachádza ruská armáda, ktorá spolu s Kremľom podporuje odtrhnutý región Podnestersko.
Moldavsko je najchudobnejším štátom Európy - a tiež najskorumpovanejším. Hrubý domáci produkt na jednu hlavu sa v roku 2008 odhadoval na 2500 dolárov (v porovnaní s 22 600 na Slovensku), čím sa dostalo na úroveň Sudánu alebo Pakistanu.
Korupcia meraná Transparency International tam bola v roku 2008 horšia než v Rwande, hoci menšia než v Rusku a na Ukrajine.
„Hlavným problémom v týchto voľbách je pre mňa chudoba a nezamestnanosť a všetci tí ľudia, čo musia ísť do zahraničia za prácou," hovorí 20-ročný študent Vadim Popescu z dediny Butucen v strednom Moldavsku.
Líder kresťanských demokratov Rosca verí, že spojenectvo s komunistami neohrozia ani menšie proruské strany okolo Petru Lucinschiho - Voroninovho predchodcu a bývalého tajomníka sovietskej komunistickej strany.
„To je len veľká ilúzia na Západe, že proruská voľba tu má nejaké šance," hovorí Rosca. „Naši ľudia možno sú ochotní hromadne hlasovať za komunistov, ale nie za Rusov."
Nedávne vydanie najväčších opozičných novín Flux prinieslo článok o kandidátoch nominovaných ôsmimi proruskými stranami: 41 z nich malo záznam v registri trestov.
Ruská „rakovina" Šéfredaktor Fluxu, 29-ročný Nicolae Federiuc hovorí o svojej práci ako o „boji novín proti mafii a kriminalizácii politických strán". Hoci v Kišiňove je podľa neho tento boj víťazný, nič nie je isté, kým sa nevyrieši budúcnosť odpadlíckej moldavskej provincie Podnestersko.
Oblasť, ktorá sa odtrhla od Moldavska po vojne v roku 1992, nie je medzinárodne uznaná a sužujú ju zločinnosť, korupcia a útlak zo strany prezidenta Igora Smirnova.
„Je to rakovina na tele nášho národa," hovorí mladý novinár Federiuc.
Aj v dôsledku ruskému vplyvu sa z nej krajina tak ľahko nevylieči.
V hlavnom meste Tiraspole stále stojí socha Lenina pred budovou parlamentu a ruské vlajky sú všade. Policajné kontroly zastavujú zahraničné autá zdanlivo náhodne a okoloidúci sa odmietajú zhovárať s novinármi.
Ivan, 23-ročný študent v Kišiňove, ktorý býva v Podnestersku, rozpráva príbehy o priateľoch, ktorým vzali podniky muži z firmy Sheriff, ovládanej rodinou Smirnovovcov. Iným, ktorí založili mimovládnu organizáciu, sa vyhrážala miestna tajná služba, takže emigrovali.
„Nevidím v Podnestersku žiadnu budúcnosť, lebo tam nie sú pracovné miesta, a tých pár, ktoré existujú, je len pre ľudí s konexiami," vysvetlil. „No veľa iných mladých ľudí nevidí na tomto režime nič problematické, lebo nikdy nepoznali nič iné."
