BELFAST. Politici z najkrvavejšieho násilia v oblasti za posledných desať rokov obviňujú bývalých členov Írskej republikánskej armády (IRA). Všetci však odmietajú návrat k stavu spred roka 1998, keď sa mierovou dohodou ukončili tri desaťročia násilia.
Svedkovia uviedli, že strelci zaútočili v sobotu večer pri hlavnom vchode do armádnych kasární Massereene v meste Antrim. Skupina vojakov práve preberala pizzu od donáškovej služby, ktorú zrejme ozbrojenci prenasledovali. Strelci v automobile potom spustili streľbu na vojakov, následne z miesta ušli. Svedkyňa uviedla, že počula "neprestávajúcu paľbu ako zo samopalu".
Politici z britskej protestantskej väčšiny aj írskej katolíckej menšiny z útoku obviňujú IRA, no žiadna z odštiepeneckých skupín tejto organizácie sa k činu neprihlásila. Politici opakujú, že nechcú návrat násilia. "Nenecháme sa odviesť od smeru, aký nabralo Severné Írsko," zdôraznil predseda miestnej vlády Peter Robinson, ktorý zrušil nedeľňajší odchod na desaťdňovú cestu do Spojených štátov amerických. "Útok bol zbytočným činom tých, ktorí nemajú žiadnu verejnú podporu a nemajú ani žiadnu šancu na úspech vo svojom konaní," zdôraznil Robinson. V podobnom duchu sa vyjadrila aj britská a írska vláda.
Odštiepenci z IRA odmietli prímerie z roku 1997 a ďalší mierový proces. Od novembra 2007 opakovane útočia na britské bezpečnostné sily v regióne, zranili pritom niekoľkých policajtov. Napriek tomu je sobotňajší útok prvým úspešným útokom na britskú vojenskú základňu za viac ako desať rokov. Briti majú v desiatich severoírskych základniach rozmiestnených viac ako 4 tisíc jednotiek. Posledný smrteľný útok odštiepencov z IRA bol v roku 2002, keď skrytá bomba zabila protestantského stavebného robotníka. Vojaka naposledy IRA zabila vo februári 1997. Pri bojoch v Severnom Írsku zomrelo viac ako 3700 ľudí.
