BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Keď rumunský prezident koncom februára náhle bez vysvetlenia zrušil plánovanú oficiálnu návštevu Ukrajiny, pozorovatelia nechápavo krútili hlavou. Teraz je to už jasné. Medzi Ukrajinou a Rumunskom horí špionážny prípad a vec zašla až tak ďaleko, že obe krajiny si vyhosťujú diplomatov.
Mapy na Ukrajinu
Všetko sa to začalo v pondelok tento týždeň, keď úrady v Bukurešti zatkli dôstojníka rumunskej armády a jedného bulharského občana. Oboch podľa rumunských a bulharských médií obvinili zo špionáže a predávania tajných materiálov z ministerstva obrany tretej strane, ktorá nie je členom EÚ ani NATO. Hoci sa najskôr hovorilo, že vojenské mapy či informácie o radaroch mali ísť do Ruska, rumunské úrady tvrdia, že cieľom bola Ukrajina.
Dôstojník Floricel Achim pracoval v archíve rumunského ministerstva obrany. Podľa obvinení náhodne kopíroval z počítača dokumenty, ktoré posúval na USB kľúči bulharskému občanovi Petarovi Zikulovovi. Podľa vlastných slov ho k tomu viedla „zlá finančná situácia“.
Petar Zikulov, ktorý kedysi slúžil ako bulharský vojenský atašé v krajine, mal podľa obvinení predávať dokumenty za tisíc dolárov zástupcovi Ukrajiny v Bukurešti. Činnosť zadržaných rumunské služby pasívne sledovali od roku 2002, čo podľa miestnych médií naznačuje, že zrejme nešlo o vysokohodnotnú „korisť“.
Každopádne, Rumunsko po prevalení prípadu nariadilo vyhostiť ukrajinského vojenského atašé z krajiny.
Odpoveď Kyjeva bola „adekvátna“. Podľa ukrajinských médií na oplátku vyhodí z krajiny dvoch rumunských diplomatov.
Sú spoľahliví?
Nie je isté, či medzi ukradnutými vecami boli aj dokumenty týkajúce sa Severoatlantickej aliancie. Podľa odborníkov to je však pravdepodobné. Bol by to tak v priebehu niekoľkých mesiacov druhý odhalený prípad úniku tajných informácií NATO z nových členských krajín.
Minulú jeseň zatkli v Estónsku dôstojníka, ktorý od roku 1995 donášal Rusku. Pred týždňom ho odsúdili na dvanásť a pol roka väzenia.
Sú teda krajiny, ktoré pred dvadsiatimi rokmi boli pod vplyvom Sovietskeho zväzu, spoľahlivými členmi NATO?
„Môže sa natískať táto otázka, ja to však pokladám skôr za náhodu,“ povedal bezpečnostný analytik Tomáš Valášek. Odmietol tiež, že by spravodajské služby nových členov NATO boli menej bezpečné a predstavovali pre Severoatlantickú alianciu riziko.
„Každá krajina pred vstupom prešla niekoľkoročným procesom prípravy aj v bezpečnostných oblastiach,“ dodal. V apríli sa Aliancia rozšíri o Albánsko a Chorvátsko, no podľa Valáška sa riziko nezvýši, lebo aj tieto krajiny museli prejsť bezpečnostnými previerkami.
Špióni aj v Amerike či v Británii
Americký analytik Stanley Sloan z think-tanku Atlantic Comission Initiative si nepamätá, že by sa počas prijímania krajín v roku 1999, kde bol prítomný, hovorilo o tom, či sa zvýši riziko úniku informácií. V každom prípade to tiež považuje za náhodu.
„Do špionáže boli v nedávnej minulosti zapletení občania rôznych krajín. Aj Spojených štátov či Británie,“ povedal pre SME. Dokazuje to aj posledný prípad, keď koncom februára odsúdili britského vojaka v Afganistane za posúvanie informácií Iránu.
