Od Kaddáfího štadióna ho delilo už len zopár zákrut, keď to schytali pneumatiky a cez sklá presvišťala spŕška guliek zo samopalov AK47. Narátali ich spolu 35. Skončiť mali v telách srílanských hráčov kriketu.
„Počul som hráčov kričať choď, choď, choď!," spomínal pre AFP pakistanský rodák Meher Mohamed Chálil, ktorý už 22 rokov šoféruje autobusy. Nespanikáril. Aj keď sa na jeho vozidlo doslova sypali guľky, nezložil nohu z plynového pedálu. „Rozhodol som sa dostať odtiaľ autobus, aj keby som mal preto niekoho zvalcovať," hovoril do kamier televízie CNN.
Srílanskí kriketisti vravia, že im zachránil život. Aj vďaka nemu teroristi nezasiahli autobus raketometom, ktorý by ho rozmetal na kusy.
Pre Pakistancov je Meher hrdinom. Zachránil nielen športovcov, ale aj česť ich krajiny. Samotný vodič to vidí inak. Hrdinami sú podľa neho šiesti policajti, ktorí položili svoje životy, aby autobus chránili. Snažili sa mu preraziť cestu a dodali mu odvahu nezastaviť a neujsť.
„Mám oči plné sĺz, keď myslím na to, že to boli ľudia, s ktorými som jedával a ktorí zomreli pri plnení svojich povinností," povedal pre CNN. Kým Meherovi sa podarilo dostať do bezpečia, šofér druhého autobusu Zafar Chán, ktorý viezol rozhodcov, útok neprežil.
Meherovi udelila pakistanská vláda odmenu 300tisíc rupií (asi tritisíc dolárov). Aj on si však myslí, že peniaze sa mali skôr nájsť na zabezpečenie lepšej ochrany pre športovcov.
