BRUSEL. Ministri členských krajín Severoatlantickej aliancie sa na dnešnom zasadnutí v Bruseli dohodli na obnovení oficiálnych vzťahov s Ruskom. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Dosiahnutie dohody počas dlhých rokovaní pôvodne blokovala Litva, ktorá navrhovala odklad tejto debaty na aprílový summit aliancie.
"Výsledkom dnešného rozhovoru ministrov zahraničných vecí NATO je dohoda, že aliancia obnoví komunikáciu s Ruskou federáciou vrátane ministerskej úrovne v rámci Rady NATO-Rusko tak skoro, ako to bude možné po summite NATO," informoval Lajčák. Summit NATO sa bude konať 3.-4. apríla vo francúzskom Štrasburgu a nemeckom Kehli.
Slovenský minister však zároveň upozornil, že obnovenie vzťahov neznamená návrat k stavu spred rusko-gruzínskeho augustového konfliktu, ktorý bol práve dôvodom pre zmrazenie vzťahov medzi alianciou a Moskvou.
"Myslím si, že tieto formáty, ktoré máme s Ruskou federáciou, mali byť viac pracovné, viacej otvorené, viac vecné a menej slávnostné a formálne, pretože tento formát existoval a napriek tomu došlo k mnohým nedorozumeniam vo vzájomných vzťahoch, takže je teraz treba využiť ho na to, aby sme nastoľovali témy, ktoré treba riešiť," tvrdí Lajčák.
Lajčák: Rozhodol zdravý rozum a nie politika
Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer po skončení zasadnutia zdôraznil, že Rusko je svetovým hráčom a nehovoriť s ním nie možné, hoci aliancia s Moskvou v niektorých bodoch jej politiky nesúhlasí. Ide napríklad o nesúhlasný postoj k uznaniu Južného Osetska a Abcházska zo strany Ruska, či o ruské plány na zriaďovanie vojenských základní v regióne.
Podľa Lajčáka drvivá väčšina ministrov konštatovala, že treba rokovať s Moskvou na úrovni Rady EÚ-Rusko, aby sa tak mohlo otvorene diskutovať o všetkých otázkach.
"My sme zástancovia toho, aby sa komunikovalo - jednoducho to hovorí zdravý rozum, nielen politická línia, aby sme spolu rozprávali. Rusko bude vždy hráčom v medzinárodných vzťahoch. Môže byť pozitívny, môže byť negatívny, ale vždy hráč bude. Takže jednoducho ja nevidím logiku, v čom by nám malo pomôcť, ak by sme s Ruskom nekomunikovali," objasnil Lajčák.
Schwarzenberg: Ak Irán zastaví jadrový program, možno debatovať o radare
Slovenský minister zároveň priznal, že od lepšej spolupráce s Moskvou očakáva aj lepšiu debatu o protiraketovej obrane. Moskva sa stavia proti americkým plánom na rozmiestnenie častí protiraketového štítu v Európe, konkrétne na českom a poľskom území. Český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg dnes v Bruseli zdôraznil, že štít nie je namierený proti Rusku, ale proti iným krajinám. Pripomenul pritom, že ak by Irán upustil od svojho jadrového programu, tak možno začať debatu o zmysluplnosti budovania tohto protiraketového štítu.
"To, čo je cítiť, je vôľa ku komunikácii, z ktorej by nemal byť nikto vylúčený. Samozrejme ku komunikácii potrebujete dve strany. Tá jedna strana, konkrétne nová americká administratíva, ponúkla svoju ruku; a všetci tí, ktorí majú záujem tú možnosť využiť a podať svoju ruku, majú teraz priestor, aby to urobili. Verím, že tak urobia a tú príležitosť nepremešká nikto, a na základe toho budeme môcť identifikovať témy a komunikovať s Iránom," uzavrel Lajčák.
Rusi uspeli. NATO sa s nimi zmierio
BRUSEL, BRATISLAVA. Problémov je príliš veľa. Nedá sa nerozprávať.
To je posolstvo štvrtkovej neformálnej schôdzky NATO v Bruseli. Aliancia „sa dohodla, že formálne obnoví fungovanie Rady NATO-Rusko čo najskôr po summite NATO v apríli", povedal novinárom generálny tajomník aliancie Jaap de Hoop Scheffer.
Proti bola len Litva
NATO vzťahy zmrazilo po ruskej invázii do Gruzínska vlani v auguste. „Rusko je globálnym hráčom. Nerozprávať sa s ním nie je alternatívou," zdôraznil Scheffer.
„Je to krok správnym smerom," citovala ruské ministerstvo zahraničia agentúra RIA.
Jediný z 26 členov aliancie, kto obnovenie dialógu blokoval, bola Litva. Aj baltská krajina však nakoniec ustúpila.
Šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, ktorá na summite zažila svoju premiéru, už skôr avizovala, že líder NATO má zaujem o „nový začiatok" vo vzťahoch s Ruskom.
„Potrebujú sa navzájom," povedal SME šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Americký prezident Barack Obama sa podľa neho poučil z minulosti a nebude sa s Ruskom naťahovať.
Obe strany majú záujem o stabilizáciu Afganistanu. Nedávno cez územie Ruska prešiel prvý konvoj s nevojenským materiálom pre americké jednotky v Afganistane.
Obama poslal vo februári do Moskvy list, v ktorom naznačil, že ak Rusko pomôže presvedčiť Irán o zastavení jadrového programu, je ochotný ustúpiť v rozširovaní protiraketového dáždnika do strednej Európy.
Rusi chcú nové zmluvy
O americkom štíte aj obnovení zmluvy START o stave strategických zbraní bude dnes Clintonová rokovať so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom. Rusi majú záujem aj o novú podobu zmluvy ABM o protiraketových systémoch.
„Z pohľadu Rusov sa obnovením týchto zmlúv obnoví ich postavenie ako globálneho bezpečnostného hráča," myslí si Duleba.
