BRUSEL. Ženy od Európskeho parlamentu (EP) po voľbách v júni 2009 očakávajú garanciu rovnosti mzdy za rovnakú prácu, podporu detským opatrovateľským zariadeniam, zarátanie doby starostlivosti o dieťa do odpracovaných rokov s nárokom na penziu a boj proti násiliu páchanom na ženách.
Vyplýva to z výsledkov v stredu zverejneného prieskumu Eurobarometra, ktorý spolu so socio-demografickým výskumom uskutočňovaným EP v posledných 18 mesiacoch odkryl odlišné priority u žien a mužov ako aj rozdielny stupeň záujmu a pohľad na politiku Európskej únie (EÚ). Napriek odlišnostiam výsledkov v jednotlivých krajinách panuje všeobecné presvedčenie, že európska politika je stále svetom, v ktorom dominujú muži.
Najviac presvedčení sú o tomto tvrdení obyvatelia Českej republiky, Poľska a Portugalska. 46 percent opýtaných žien si myslí, že ich záujmy v EP nie sú dostatočne reprezentované, 39 percent je presvedčených o opaku. Medzi najspokojnejšie patria obyvateľky Luxemburska, Holandska a Dánska, opačný názor zastávajú ženy v Lotyšsku, Bulharsku a Maďarsku. Takmer polovica opýtaných by rada videla v 50 percentách poslaneckých lavíc EP príslušníčky nežnejšieho pohlavia, no iba 10 percent si myslí, že povinné kvóty by boli vhodným riešením.
Kým pre mužov je dôležitý boj proti terorizmu a globálnemu otepľovaniu, ženy sa sústreďujú skôr na oblasť zdravotníctva a ochranu spotrebiteľa, v ktorých by zároveň privítali väčšiu angažovanosť EÚ. Medzi hlavné priority žien patrí odstránenie ich diskriminácie v oblasti odmeňovania a boj proti násiliu na ženách. Tretie miesto obsadil rovný prístup k pracovným miestam. Podľa účastníčok prieskumu by sa mal EP po voľbách zamerať najmä na otázku podpory rodiny prostredníctvom zarátavania obdobia starostlivosti o dieťa do odpracovaných rokov, s čím je spojený aj nárok na penziu, ako aj podporou opatrovateľským zariadeniam pre deti v čase, keď ich rodičia pracujú. Zásah pracovných povinností do osobného života pociťujú najmenej obyvateľky Slovinska, Holandska a Rumunska, naopak, skĺbiť rodinu, osobný život a prácu považujú za najzložitejšie obyvateľky Grécka, Francúzska a Slovenska.
Celkovo sa viac ako 50 percent žien necíti byť diskriminovaných, naopak, diskrimináciu pociťuje 32 percent opýtaných prevažne zo Švédska, Grécka, Fínska a Maďarska. Pocit domácej diskriminácie hlási 13 percent žien, najmä z Veľkej Británie, Grécka a Írska.
Na margo výsledkov prieskumu zareagovala podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Margot Wallströmová výzvou k účasti na voľbách do EP, aby aj odlišný pohľad žien v mužmi dominovanom politickom svete dostal príležitosť. "Demokracia, ktorá nedokáže poskytnúť dostatočný priestor pri rozhodovacom procese 52 percentám populácie, nie je skutočnou demokraciou," uviedla Wallströmová. Ako však dodala, "rozhodnutia robia tí, ktorí majú o účasť na nich záujem."
V telefonickom prieskume organizovanom EP v spolupráci s EK sa zúčastnilo 35 000 žien a 5 500 mužov z 27 štátov EÚ. Cieľom prieskumu bolo získať jasnejšiu predstavu o očakávaniach žien v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do EP.
