HAAG, BRATISLAVA. Sudánsky prezident Umar al-Bašír je od stredy jedným z najhľadanejších zločincov planéty. Rozhodol o tom Medzinárodný trestný tribunál, ktorý ho obžaloval z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Dôvody? Vraždenie, znásilňovanie, mučenie, vyhladzovanie a násilné vyháňanie obyvateľstva v sudánskej provincii Dárfúr, kde podľa odhadov za posledných šesť rokov zahynulo 300tisíc ľudí a ďalších 2,5 milióna muselo utiecť.
V skutočnosti al-Bašírove miesto pobytu pozná každý. Prezidentský palác v Chartúme. Je prvým prezidentom, ktorého tribunál obžaloval ešte v úrade.
Príde pred súd?
- V roku 2002 začal Sudán boj s rebelmi v provincii Dárfúr
- Armáda, za ktorú ako prezident a hlavný veliteľ zodpovedal Umar al-Bašír, spolu s polovojenskými milíciami zabíjala a znásilňovala civilistov a vypaľovala ich dediny
- Podľa odhadov zahynulo násilnou smrťou a od hladu 300-tisíc ľudí. Dva a pol milióna osôb, čo je polovica populácie Slovenska, muselo utiecť
Otázne zostáva, kedy a či vôbec sa sudánsky prezident pred súd dostaví. Al-Bašír odmieta žalobu s tým, že ide o snahu Západu destabilizovať krajinu. „Odpovedáme im, aby obvinenie hodili do vody a vypili,“ použil prezident ešte pred rozhodnutím podľa AP veľmi dehonestujúcu urážku.
„Myslím si, že vláda bude reagovať, ako keby súd ani neexistoval,“ povedal pre Guardian Fouad Hikmat, riaditeľ africkej kancelárie nezávislej organizácie International Crisis Group.
Sudán odmieta spolupracovať, pretože nepodpísal stanovy súdu. Podobne prvý stály tribunál zaoberajúci sa genocídou či zločinmi proti ľudskosti neuznávajú ani Spojené štáty, Čína, Rusko či India. Podľa stanov však má súd právomoci aj nad krajinami, ktoré ho nerešpektujú, ak ho o vyšetrovanie požiada Bezpečnostná rada OSN. V prípade Sudánu sa tak stalo v roku 2005.
Medzinárodný súdny tribunál odmieta aj al-Bašírovu prezidentskú imunitu. Haag vydal zatykač na ďalších dvoch Sudáncov. Medzi nimi aj vodcu vraždiacich milícií Džandžavíd, ktorého do Haagu vydala samotná sudánska vláda minulú jeseň.
V žalobe sa nakoniec neobjavilo najvážnejšie obvinenie z genocídy, teda systematického vyhladzovania etnickej skupiny. Podľa prokurátora Luisa Moreno-Ocampa sa pritom sudánska armáda v Dárfúre snažila zničiť tri etniká. Obvinenie, ktoré by sa ťažko dokazovalo, nakoniec súd pre nedostatočné podklady odmietol.
Pokoj v mene mieru
Ak Sudán prezidenta nevydá, má medzinárodný súd slabé páky na jeho zatknutie. V stredu hovorkyňa povedala, že môže požiadať o pomoc Bezpečnostnú radu OSN.
Tam však v prípade al-Bašíra panujú rôzne názory. Krajiny ako Čína či Rusko navrhujú odložiť proces o rok. Podľa nich by al-Bašírovo zadržanie ohrozilo krehký mier v krajine. Okamžité vydanie odmietajú aj arabské a africké krajiny. Ruský zástupca v Sudáne sa vyjadril, že rozhodnutie je „nebezpečný precedens v medzinárodnom práve“.
Niektorí analytici, ako aj Sudánci sa však skutočne obávajú reakcie sudánskeho prezidenta. Okrem opätovného prepuknutia násilia v Dárfúre i Sudáne môžu byť ohrození aj západní humanitárni pracovníci či 12tisíc nedobre vybavených mierotvorcov OSN, ktorí sú momentálne v krajine.
Britská televízia BBC priniesla spoveď vojaka sudánskej armády, ktorý sa podieľal na genocíde
v Dárfúre.
Počas rozhovoru mu miestami do očí vyhŕkli slzy. Na minulosť sa mu spomínalo ťažko. Bývalý vojak sudánskej armády opisoval pre BBC zabíjanie, vypaľovanie dedín a znásilňovanie, ktoré vláda prezidenta Umara alBašíra vykonala v rokoch 2002 a 2003 v provincii Dárfúr.
„Rozkazy, ktoré nám dali, bolo úplne vypáliť dediny," spomína dezertér, ktorého televízia nazvala Chalíd. „Museli sme otráviť studne. Mali sme rozkazy zabiť všetky ženy a znásilniť dievčatá mladšie ako 13 a 14 rokov," dodáva.
Sám sa podľa vlastných slov príkazom priečil. Nakoniec sa však podvolil. Dvom mužom, ktorí to odmietli, strelili guľku do hlavy.
Pred vojenskými jednotkami dedinčania utekali. Tých, čo odísť nestihli, vojaci zabíjali. „Viacerí nemohli odniesť viac ako dve svoje deti. Ak ste dieťa našli, museli ste ho zabiť," hovorí vojak, ktorý po niekoľkých mesiacoch z armády ušiel.
Podľa Chálida vojaci, ktorých v kampani podporovali aj milície Džandžavíd, ospravedlňovali zabíjanie bojom proti rebelom. „Povedali, že keď zabijeme všetkých civilistov a vypálime ich dediny, rebeli nebudú mať žiadne zásoby a budú musieť ujsť do susednej krajiny."
(vas)
