SARAJEVO. Macedónsky prezident Branko Crvenkovski dnes varoval pred rozpadom Bosny. "Akákoľvek zmena štátnych hraníc na etnickom princípe by bola precedensom a mohla vyvolať nové problémy" na nestabilnom Balkáne, povedal novinárom v bosnianskej metropole Sarajevo.
Reagoval tak na víkendovú výzvu bosnianskosrbského premiéra Milorada Dodika, podľa ktorého by sa Bosna mohla rozdeliť podľa československého modelu na národnostnom princípe a obidva bosnianske celky by následne mohli samostatne vstúpiť do Európskej únie.
"Kľúčovým slovom západného Balkánu by mala byť integrácia, a nie dezintegrácia... nemôžeme sa začleniť do Európskej únie a NATO, ak hovoríme o rozpade," povedal Crvenkovski po stretnutí s členmi bosnianskeho trojčlenného kolektívneho predsedníctva.
"Navrhujeme, aby sa Bosna zmenila na federáciu, v ktorej by federálne entity mali právo na sebaurčenie," uviedol premiér Republiky srbskej v Bosne Dodik v rozhovore, ktorý v sobotu zverejnil chorvátsky denník Jutarnji list. "Prečo to neurobíme ako Československo, ktoré sa potom spoločne ocitlo v EÚ?" spýtal sa bosnianskosrbský líder.
Československo sa v roku 1993 rozdelilo bez konfliktu a obe republiky - ČR a SR - vstúpili do EÚ v tom istom roku 2004.
Dodik ďalej podotkol, že príležitosť na sebaurčenie síce nemusí byť využitá ďalších päť či desať rokov, to však podľa neho nemá zmysel. "Ak sa za tento čas nevytvorí niečo zmysluplné, aká je v tom logika? Začať znova vojnu? To ja nechcem," vysvetlil Dodik.
Daytonské mierové zmluvy, ktorými sa skončila bosnianska vojna (1992-1995), neumožňujú odštiepenie jednotlivých entít Bosny. Tie však majú v rámci krajiny výraznú autonómiu.
Ani 13 rokoch od vojny, ktorá si vyžiadala vyše 100.000 obetí, nemá Bosna celkom fungujúce inštitúcie a udržateľný model vlády.
