WASHINGTON. Vláda amerického prezidenta Baracka Obamu v pondelok poodhalila ďalšie stránky politiky predošlej administratívy v takzvanej vojne proti teroru, v rámci ktorej odopierala práva zadržaným "nepriateľským bojovníkom" a súvisiace právomoci sústreďovala do rúk prezidenta Georgea W. Busha.
Vyplýva to z deviatich dokumentov, ktoré odtajnili iba niekoľko hodín po tom, ako nový minister spravodlivosti Eric Holder vylúčil ďalšie používanie kontroverznej vypočúvacej metódy označovanej ako "simulované topenie". Potvrdil pritom predošlé vyhlásenia svetových organizácií, podľa ktorých bol tento postup mučením.
Bushova vláda ignorovala medzinárodné právo
Prvý z dokumentov je datovaný do obdobia po teroristických útokoch na USA v septembri 2001, posledný pochádza z mesiacov po americkej invázii do Iraku v roku 2003. Dokumenty poskytujú podrobný prehľad o sústreďovaní moci do rúk prezidenta Busha. "Právomoc nakladať so slobodou zadržaných jednotlivcov... zostáva len v rukách prezidenta," uvádza sa v texte z roku 2002, v ktorom sa vtedajší asistent ministra spravodlivosti John Yoo vyjadroval k metódam pri premiestňovaní podozrivých.
"Kongres viac nemôže regulovať spôsobilosť prezidenta zadržiavať a vypočúvať nepriateľských bojovníkov tak, ako môže regulovať jeho spôsobilosť riadiť pohyby vojsk," tvrdil v roku 2003 vtedajší Bushov poradca Alberto Gonzalez. Bushova vláda tiež zastávala názor, že sa môže vyhýbať medzinárodnému právu.
Podľa sprievodného vyhlásenia Obamovho ministerstva spravodlivosti mal Biely dom "neobmedzenú slobodu vypovedať zmluvné záväzky Spojených štátov kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu". Správa ministerstva spravodlivosti z 23. októbra 2001 dokonca uvádza, že štvrtý dodatok k americkej ústave, ktorý má chrániť pred neoprávnenými prehliadkami a zatýkaním, v Spojených štátoch neplatí, kým prezident bojuje proti terorizmu.
V záujme "úspešného vedenia vojny" môže vláda siahnuť aj na slobodu prejavu a tlače, tvrdil Yoo. V dokumente z 25. septembra 2001 sa rovnaký predstaviteľ venuje možným zmenám zákonov týkajúcich sa odpočúvania. Ako uvádza, záujem vlády udržať národ v bezpečí po teroristických útokoch môže oprávňovať na prehliadky bez príslušného povolenia.
CIA ničila videozáznamy s vypočúvaním
"V minulom desaťročí bol boj proti terorizmu príliš často považovaný za nerozhodnú bitku s našimi občianskymi slobodami," vyhlásil niekoľko hodín pred zverejnením dokumentov Holder. V súlade s jedným z prvých nariadení nového prezidenta minister v súčasnosti prehodnocuje zaobchádzanie s podozrivými z terorizmu.
Ako uviedol počas pondelňajšieho vystúpenia pred členmi americkej Židovskej rady pre verejné záležitosti, simulované topenie je mučením a ministerstvo spravodlivosti ho nebude ospravedlňovať. "Používanie a trestanie mučením je v rozpore s históriou americkej teórie práva a americkými hodnotami. Podrýva našu schopnosť presadzovať spravodlivosť a vystavuje našich vlastných statočných vojakov nebezpečenstvu, ak by ich niekedy zajali na cudzom bojisku," myslí si Holder.
Obama krátko po nástupe do úradu podpísal trojicu výkonných nariadení a prezidentskú direktívu, ktorými začal zmeny v prístupe orgánov Spojených štátov k podozrivým z terorizmu. Medzi jeho prvými rozhodnutiami je uzavretie zadržiavacieho strediska v kubánskom zálive Guantánamo, prehodnotenie vojenských súdov s podozrivými a zákaz najtvrdších vypočúvacích metód.
Nový šéf Bieleho domu nariadil prerušenie všetkých procesov na Guantáname na obdobie 120 dní, počas ktorého prehodnotia činnosť vojenských tribunálov. Neslávne známu väznicu by mali zatvoriť v priebehu jedného roka, čím Obama splní jeden z hlavných sľubov svojej prezidentskej kampane. Obama tiež prikázal čo najrýchlejšie zrušenie väzníc Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v zahraničí. Ďalšou súčasťou je pokyn, aby americké orgány pri vypočúvaní dodržiavali armádne predpisy. Tie výslovne zakazujú používanie vyhrážok, donucovacích prostriedkov, fyzického týrania alebo simulovaného topenia.
V súvislosti s postupmi CIA tiež v pondelok vyšlo najavo, že agentúra zničila až 92 videozáznamov, ktoré mohli zachytávať vypočúvanie a iné zaobchádzanie s podozrivými z terorizmu. Číselný údaj obsahuje vyjadrenie štátneho zástupcu Leva Dassina týkajúce sa civilnej žaloby Amerického zväzu pre občianske slobody.
Šéf kontroverznej bezpečnostnej spoločnosti Blackwater Erik Prince odstúpil. Ako v pondelok oznámil, v budúcnosti sa chce koncentrovať na iné súkromné podnikanie v bezpečnostnej oblasti. Na jeho miesto nastúpi bývalý predstaviteľ americkej armády 44-ročný Joseph Yorio. Post predsedu dozornej rady si však 39-ročný Prince ponechá.
Firma Blackwater, ktorú Erik Prince v roku 1997 založil, sa stala známou najmä pre svoje angažovanie sa v Iraku, kde si získala pochybnú povesť. Piati jej zamestnanci sa v septembri roku 2007 zaplietli do prestrelky, pri ktorej zahynulo 17 irackých civilistov.
Do Iraku ich nasadili na ochranu pracovníkov amerického veľvyslanectva. Predstavitelia bezpečnostnej služby tvrdili, že v Bagdade strieľali v sebaobrane, keď sa ich konvoj stal terčom útoku. Verziu, podľa ktorej väčšina civilistov zahynula pri incidente bezdôvodne, potvrdilo aj predbežné vyšetrovanie FBI. Koncom januára iracká vláda oznámila, že zmluvu s firmou Blackwater nepredĺži.
Nová americká administratíva prezidenta Baracka Obamu sa rozhodla obmedziť využívanie súkromných spoločností, ktoré majú na starosti bezpečnosť amerických občanov vo vojnových oblastiach. Ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová povedala, že úlohu takýchto spoločností po viacerých škandáloch vláda prehodnotí . Najznámejším je práve prípad Blackwater.
