KÁHIRA, TEL AVIV. Svet v pondelok v Káhire prisľúbil pásmu Gazy veľkorysú finančnú pomoc pri obnove toho, čo zničila trojtýždňová izraelská ofenzíva na prelome minulého a tohto roka. Vojnu zaplatí svet
Palestínske údaje hovoria o viac ako 15tisícoch zničených alebo poškodených domoch, raketám padlo za obeť asi 600 podnikov, 27 nemocníc a zdravotných stredísk či 181 škôl.
Na ich obnovu darcovské krajiny prisľúbili v najbližších dvoch rokoch 4,481 miliardy dolárov. „Záväzky finančnej pomoci prekonali naše očakávania," povedal agentúre Reuters egyptský minister zahraničia Ahmad Abúl Ghajt.
Hamas si uchmatne svoje
Gaza stále zostáva v izraelskom zovretí a stále v nej vládne hnutie Hamas, ktoré pre jeho teroristické „zameranie" na konferenciu ani nepozvali. Pozvánku nedostal ani Izrael.
Bez izraelskej ochoty otvoriť hranice s Gazou a bez toho, aby sa do pomoci zapojil Hamas, ktorý v pásme ovláda takmer všetko, to bude s obnovou poničenej Gazy viac ako problematické.
Navyše existujú dva plány na rekonštrukciu Gazy. Jeden má Hamas, druhý palestínska samospráva, ktorá bude mať aj dosah na peniaze, keďže Západ ju na rozdiel od Hamasu považuje za predstaviteľku Palestínčanov. Samospráva však má v pásme Gazy takmer nulový vplyv a bez vôle Hamasu sa nikam nepohne.
Kto koľko sľúbil
Arabské štáty - 1,65 miliardy dolárov počas 5 rokov.
Spojené štáty - 300 miliónov dolárov priamo na pomoc v Gaze, 600 miliónov pre palestínsku samosprávu.
Európska únia - viac ako 550 miliónov dolárov.
Veľká Británia - 43 miliónov dolárov.
Slovensko - 83 450 dolárov (66tisíc eur).
Dobre si to uvedomujú aj darcovské krajiny a vysokopostavení lídri, ktorí včera v Káhire mali Palestínčanom prisľúbiť minimálne 2,8 miliardy dolárov. Taký je odhad škôd, vyčíslených OSN. Prvýkrát tak svet zaplatil vojnu medzi dvoma znepriatelenými stranami.
Hoci hovorcovia francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho či americkej šéfky diplomacie Hillary Clintonovej sa dušovali, že Hamas z týchto peňazí neuvidí ani cent, realita bude zrejme iná. Hamas má v pásme Gazy ako jediný vybudovanú infraštruktúru, ktorá umožňuje distribúciu pomoci.
Hnutie však ešte počas vojny s Izraelom, keď do pásma prichádzala limitovaná humanitárna pomoc, neváhalo zadržiavať zásielky a používať ich na vlastné potreby.
Západ si však podľa analytikov aj vďaka tlaku svojich občanov nemôže dovoliť zatvárať oči pred utrpením v Gaze. Má to morálne aj praktické dôvody.
Problémy s doručením
Ak nepomôžu západné krajiny a relatívne umiernené arabské režimy (Saudská Arábia napríklad sľubuje miliardu dolárov), obnovy Gazy sa s radosťou ujme napríklad Irán.
Palestínčania sa však môžu len nádejať, že prisľúbené peniaze k nim aj dorazia. Časopis Time napríklad zisťoval, čo je s peniazmi, ktoré v roku 2007 v Paríži sľúbili Palestínčanom darcovské krajiny.
Do jesene minulého roka zo sľúbených 7,7 miliardy dolárov Palestínčanom podľa francúzskeho diplomata Pierra Duquesna doručili len 1,8 miliardy. Dôvodom boli problémy pri distribúcii aj nesplnené sľuby darcov.
