BUDAPEŠŤ. BRATISLAVA. Maďarsko musí podľa premiéra Ferenca Gyurcsánya aj za cenu zmeny ústavy sprísniť postih verbálneho šírenia nenávisti. Ochrana slobody slova je aj podľa Rady Európy v Maďarsku zakotvená príliš široko, tvrdí premiér.
„Nie je možné nevidieť, že sa pod zámienkou slobody slova každý deň ponižujú niektoré spoločenské skupiny. (...) Ráčte sa z dvadsiateho storočia poučiť, že vytváranie kolektívnych vinníkov skôr či neskôr povedie k zločinom spáchaným na kolektívoch," dodáva Gyurcsány.
Snahy uzákoniť prísnejší postih nenávistných prejavov najmä proti iným etnickým skupinám sú už niekoľko rokov stálicou maďarskej politiky. Prichádzajú s nimi najmä vládnuci socialisti, ich návrhy však pravidelne narážajú na odpor ostatných parlamentných strán.
Obmedzovanie slobody slova odmietajú aj najbližší spojenci socialistov - liberáli. Tí sú pritom sami častým terčom podobných útokov - extrémisti liberálov označujú za „židovskú" stranu a vyčítajú im obranu menšín vrátane Rómov.
Ak aj doteraz návrh na sprísnenie postihu verbálnych prečinov prešiel parlamentom, odmietol ho vždy Ústavný súd. Jeho predseda Péter Paczolay aj v polovici februára v inom rozhovore pripomenul, že „prax Ústavného súdu chráni slobodu prejavu aj v prípade oveľa priamejšieho a hrubšieho nadávania na Rómov, než je používanie výrazu 'cigánska kriminalita'."
O nej s obľubou reční krajne pravicová strana Jobbik a na ňu prepojená polovojenská Maďarská garda, ktoré svoju existenciu ospravedlňujú ochranou obyčajných Maďarov, najmä na dedinách, pred „cigánskou kriminalitou".