BELEHRAD. Bývalý šéf srbskej tajnej služby Jovica Stanišič, ktorý čelí obvineniu z vojnových zločinov, bol v 90. rokoch minulého storočia najdôležitejším mužom CIA v Belehrade. Informoval o tom vo víkendovom vydaní americký denník The Los Angeles Times.
Podľa periodika, ktorého materiál vyvolal v Srbsku značný rozruch, poukázala CIA na "užitočnú úlohu" Stanišiča v dokumente zaslanom Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu, kde sa v apríli 2008 začal proces s niekdajším najvyšším predstaviteľom srbskej tajnej služby.
CIA nadviazala spoluprácu so Stanišičom prostredníctvom agenta Williama Longfrena v roku 1992 v Belehrade a získala od neho plány bunkru irackého diktátora Saddáma Husajna, ktoré pochádzali od srbských firiem podieľajúcich sa na jeho výstavbe.
V máji a júni 1995 viedol Stanišič v bašte bosnianskych Srbov Pale rokovania o prepustení 388 rukojemníkov z radov OSN, zadržiavaných príslušníkmi bosnianskosrbských ozbrojených síl. V decembri toho istého roku pomáhal CIA pri zriadení tajných základní v Bosne pre kontrolu prímeria.
Vo februári 1996 prijali spolupracovníka z Belehradu v centrále CIA v Langley vtedajší riaditeľ americkej spravodajskej služby John Deutch a jeho námestník George Tenet. V júli rovnakého roka ho poverili úlohou primäť pri schôdzke v Pale lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča k demisii, vyplýva z informácií kalifornského periodika.
Slobodan Miloševič uvoľnil Stanišiča z funkcie počas vojny v Kosove v októbri 1998, údajne najmä pre podozrenie z úzkych kontaktov so CIA.
Proces s Jovicom Stanišičom a ďalším vysokopostaveným niekdajším predstaviteľom srbských bezpečnostných zložiek Frankom Simatovičom 16. mája 2008 prerušili a odvtedy neobnovili. Hlavnou príčinou boli Staniševičove zdravotné problémy, v dôsledku ktorých nebol spôsobilý zúčastniť sa na súdnom konaní.
Obaja čelia obvineniam z vytvorenia, výcviku a riadenia polovojenských jednotiek, ktoré bojovali v Chorvátsku a Bosne v rokoch 1991-95. Obžaloba tvrdí, že sú zodpovední za stovky vrážd, ktoré spáchali notoricky známe polovojenské jednotky ako Škorpióni, Tigri Željka Ražnatoviča-Arkana či polícia bývalého lídra chorvátskych Srbov Milana Martiča. Mená oboch sa vyskytli aj počas haagskeho procesu so Slobodanom Miloševičom, ktorý sa skončil predčasne úmrtím niekdajšieho prezidenta vo väzenskej cele v roku 2004.
Tak Stanišič, ako aj Simatovič obvinenia odmietli.
