PARÍŹ/BUŠEHR. Európske mocnosti zvažujú zavedenie nových sankcií voči osobám a inštitúciám napojeným na iránsky nukleárny program. Vo štvrtok o tom informovali diplomati z viacerých krajín.
Diplomati, s ktorými hovorila agentúra AFP, správu popreli s odôvodnením, že zoznam ešte nie je úplný. Potvrdili však prebiehajúce rokovania o tejto otázke. "Ide o predbežný návrh," povedal jeden z nich. "Nie je to záverečný zoznam," dodal ďalší. Podľa Financial Times je jedným z dôvodom popierania zoznamu fakt, že sa proti nemu postavili členské štáty ako Grécko, Cyprus, Španielsko, Rakúsko a Švédsko.
"Nemôžem potvrdiť tento zoznam," uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner. "Špecifické európske sankcie boli navrhnuté a trochu sa na nich pracovalo," potvrdil, ale dodal: "Nedospeli sme však k žiadnemu rozhodnutiu o sankciách v rámci Európskej únie".
Zoznam, ktorý citujú Financial Times, obsahuje aj mená osôb, na ktorých už Organizácia Spojených národov (OSN) a Spojené štáty sankcie uplatňuje. Sú na ňom však aj nové mená, napríklad zástupcov Šarífovej technickej univerzity, iránskych dopravných leteckých spoločností, poisťovní a bánk.
Irán začal v stredu v spolupráci s Ruskom s testovaním prvej jadrovej elektrárne v tejto blízkovýchodnej krajine. Ide o záverečný krok pred jej úplným uvedením do prevádzky. Zatiaľ však nie je jasné, kedy reaktor nabehne na normálny režim, malo by však ísť o horizont niekoľkých mesiacov.
Elektráreň, ktorá bude spaľovať obohatený urán dovážaný z Ruska, znepokojuje Západ, pretože Teherán by z vyhoreného paliva mohol neskôr extrahovať plutónium, z ktorého sa vyrábajú jadrové zbrane. Obavy Američanov sa však znížili po tom, ako Irán súhlasil s tým, že vyhorené palivo odovzdá späť do Ruska a poskytne tak záruku, že z neho nebude vyrábať plutónium. Rusko začalo do Iránu dovážať urán v roku 2007.
