TEHERÁN, TELE AVIV. Irán včera otestoval svoju prvú atómovú elektráreň v Bušíre. Kedy ju spustí naostro sa ešte nevie, experti ale hovoria, že testy sa robia pár mesiacov pred „zapnutím".
Iránsky jadrový program, ktorý je podľa teheránskeho režimu čisto „energeticky", znepokojuje svetovú verejnosť. Existuje totiž silné presvedčenie, že Irán nechce v atómke vyrábať len elektrinu ale aj materiál pre jadrové hlavice.
Pri testovaní atómky asistoval aj šéf ruskej atómovej agentúry. Rusi Iráncom pomohli Busir postaviť, vyškolili im personál a tiež sa po tlaku zo Západu zaviazali, že od Iránu budú odoberať spotrebované palivo. To sa totiž dá „premeniť" na plutónium vhodné do jadrových hlavíc.
Moskva spolu s Pekingom už dlhé mesiace odmieta podporiť prísne sankcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá trestá Irán za jeho neochotu zastaviť nejasný jadrový program. Zásluhou Rusov a Číňanov sú sankcie voči Teheránu relatívne mierne.
Testovanie atómky znepokojuje hlavne Izrael, ktorý sa obáva, že bude cieľom iránskeho atómového útoku.
Ministerstvo zahraničia včera vydalo vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby svet Iránu nedovolil stať sa jadrovou mocnosťou. Jediným vlastníkom jadrovvých zbraní v regióne je ale podľa všetkého Izrael, ktorý to nikdy nepotvrdil ani nevyvrátil.
Iránske oficiálne média test zase označili za ďalší dôkaz pokroku Iránu a „veľký deň" pre celú krajinu.
Irán podpísal zmluvu na stavbu atómky s nemeckým Siemensom ešte za šacha Pahlavího. Po islamskej revolúcii z projektu Nemci vycúvali. V roku 1992 ich nahradili Rusi. Busir mali spustiť ešte minulý rok, ale celý projekt spomalili komplikácie s dodávkami paliva z Ruska.
