Do tretej ráno diskutoval so slovenskými konzervatívcami o založení strany Libertas u nás. Pár hodín si pospal a začal znova pracovať. Je závislý od BlackBerry a kolegom posiela emaily už o siedmej. Tvrdí, že spánok je strata času, ktorý sa dá využiť lepšie – napríklad na boj proti bruselským elitám. Írsky milionár DECLAN GANLEY (40) presvedčil svojich krajanov, aby hlasovali proti Lisabonskej zmluve EÚ. Teraz zakladá celoeurópsku stranu Libertas, s ktorou chce kandidovať v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Čím chcete osloviť Slovákov? Euroskeptické názory u nás nemajú zatiaľ širšiu podporu.
„Chcem, aby Slováci pochopili, čo sú hlavné témy eurovolieb. Sú zrejme dôležitejšie ako národné, pretože väčšina zákonov – viac ako 75 percent – sa schvaľuje v Bruseli. Ľudia zvyčajne nechápu, že Brusel je jedným z mála miest v rozvinutom svete, kde nemusíte byť zvolený, aby ste mohli navrhovať zákony. To sa musí zmeniť.“
Slováci mali vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 najhoršiu volebnú účasť zo všetkých štátov únie – necelých 17 percent. Ako ich chcete teraz presvedčiť?
„Nemali by ste cítiť vinu za nízku volebnú účasť. Ľudia jednoducho nechápu, o čom to všetko je. A tak je to všade. Politickým stranám to vyhovuje, pretože, keby ľudia vedeli, o čo ide, boli by nahnevaní. Koľko ľudí na Slovensku vie, že väčšina zákonov sa schvaľuje v Bruseli? Koľko vie, že keď sa schváli Lisabonská zmluva, únia bude mať nevoleného prezidenta, ktorý ich bude reprezentovať po svete?“
Toho však nominujú vlády členských štátov, ktoré si volíme sami. Aj slovenský premiér može ovplyvniť voľbu prezidenta únie.
„Pre mňa sú to nevolení ľudia. Jediná demokratická inštitúcia v Bruseli je tá najslabšia – Európsky parlament. A aj ten je nefunkčný, pretože v ňom neexistujú normálne politické strany. Sú tu tie lúzerské koalície, napríklad ľudovci (EPP), ktoré si vymieňajú fotokópie cez fax a ani to nedokážu robiť efektívne.“
Požiadali ste o dotáciu z Európskeho parlamentu, ale nakoniec ste ju nedostali. Estónsky a bulharský poslanec tvrdia, že nikdy nepodpísali vašu žiadosť o uznanie za paneurópsku stranu. Podvádzate?
„Našu prihlášku posudzovalo tri mesiace finančné a právne oddelenie europarlamentu a nenašlo žiadny problém. Máme informácie, že mali politický príkaz nájsť nejakú chybu. Žiadna nebola. V momente, keď malo prísť k definitívnemu rozhodnutiu, politici začali telefonovať poslancom, ktorí prihlášku podpísali. Pár podľahlo tlaku. Bolo to zaujímavé, pretože najprv tvrdili, že nič nepodpísali. Keď sme ukázali originál, argumentovali, že nevedeli, čo podpisujú.“
Nebolo by takéto správanie únijových elít kontraproduktívne? Zvyšujú vám tak publicitu.
„Presne. Britský liberál Graham Watson povedal, že jeho cieľom je zastaviť Libertas, zabrzdiť nás. Toto ukazuje, že títo ľudia nie sú demokrati. Hovoria o demokracii, ale ich činy sú opačné. Fakt, že Írsko a Venezuela (tam nedávno prebehlo druhýkrát referendum, aby Hugo Chávez mohol kandidovať na prezidenta neobmedzene, tentoraz už úspešne, pozn. red.) sú jediné dve krajiny na svete, kde ľudia musia hlasovať tento rok o tej istej veci, ukazuje, ako protidemokratickí sú títo ľudia.“
Dávate na jednu úroveň Cháveza a Brusel?
„Tvrdím, že Venezuelčania museli hlasovať opäť, pretože prvýkrát odpovedali zle na otázku. Írsko musí robiť to isté. Porovnanie nechávam na vás. (Smiech)
Na financovanie kampane v 27 štátoch budete potrebovať veľa peňazí. Budú vám príspevky od jednotlivcov, ako to plánujete, stačiť?
„Skúsime to. Máme ozajstných profíkov, svetových lídrov, ktorí pracovali v iných kampaniach. Pravdupovediac kopírujeme časti Obamovej kampane aj staršieho prístupu Howarda Deana k fundraisingu (známeho ako priekopníka internetovej kampane – pozn. red.) Od nich si požičiavame nápady a čakáme, že zafungujú.“
Použijete nejaké peniaze aj z vašich firiem?
„Nie.“
V súvislosti s financovaním vašej kampane proti Lisabonskej zmluve v Írsku niektoré médiá tvrdia, že ste napojený na Pentagon a CIA.
„Kedy ste prestali biť svoju ženu?“
Ja som manželku nikdy nebil.
„Naozaj? (Smiech). Vidíte, prinútil som vás poprieť, že ste niekedy svoju manželku bili. Teraz chápete, aká smiešna je tá otázka? Moje prepojenie na Pentagon a CIA je vynález Daniela Cohna-Bendita (spolupredseda zelenej frakcie v Európskom parlamente a kritik euroskeptikov). S ním sa chce však rozprávať nemecký prokurátor o oveľa dôležitejších veciach. Keď nedokážu prebiť argument, začnú klamať. Hovoria, že som agent CIA, aby ľudí odstrašili. To si ani nezaslúži odpoveď, rovnako, ako tá moja otázka.“
Ste dlhoročným podnikateľom. Poškodí Lisabonská zmluva vaše podnikateľské aktivity?
„Na tom mi už nezáleží. Je dôležité, aby ľudia pochopili, o čo tu ide. Nie o peniaze. Pracoval som ako barman, robotník na stavbe. Ja sa tažkej práce nebojím. Ak sa pokúsia zničiť moje podnikanie, mám úžasnú rodinu. Pre mňa už niet cesty späť.“
Nechcete, aby Írsko vystúpilo z únie. Bojujete, aby neprišlo o suverenitu. Ako ju ohrozuje Lisabon?
„Ja nemám problém s presunom právomocí do Bruselu, ale iba vtedy, ak ľudia, ktorí nimi narábajú, sa zodpovedajú nám všetkým pri volebných urnách. Predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering minulý týždeň povedal, že v sto percentách prijatých zákonov Brusel vystupuje ako spolutvorca. Nie som proti, vo veľa veciach to má zmysel. Ale sú aj oblasti, ktoré sa dajú robiť lepšie na nižších úrovňiach bližších občanovi.“
Pred írskym referendom ste v kampani tvrdili, že Lisabonská zmluva ohrozuje vašu daňovú suverenitu. O harmonizácii však v texte nie je ani slovo.
„To je nečestnosť tých ľudí. Francúzska ministerka financií Christine Lagarde tvrdila, že harmonizácia daní bude prioritou ich predsedníctva. Neskôr to vzali späť a klamali, že nie. Zjednotenie daní je prioritou Bruselu!“
Ale v dokumente sa o tom nepíše.
„Zmluva na niekoľkých miestach miestach otvára dvere na harmonizáciu. Napríklad časť o hospodárskej súťaži hovorí o neférovej konkurencii, do ktorej môžu spadať aj dane.“
Tvrdíte, že ste Lisabonskú zmluvu podrobne preštudovali. Aké to bolo čítanie? Bavili ste sa?
„Nie. (Smiech) Zabralo mi to veľa času. Nedá sa to prečítať na jeden raz. Začal som s ústavnou zmluvou a po prvých deviatich stranách som bol šokovaný. Ako biznismen a otec štyroch detí som mal naozaj obavy zo smeru, kam títo ľudia tlačia Európu. Keď som potom čítal Lisabon, bolo to zábavné, pretože ide o ten istý text. Poprehadzovali paragrafy, kapitoly a sú tam aj rovnaké preklepy. Sarkozy sľúbil minizmluvu, ale v skutočnosti je o 8tisíc slov dlhšia. Zmenili riadkovanie, aby bolo kratšia.“
Kde sa vidíte o päť rokov? Chcete byť europoslancom alebo írskym premiérom?
„Nechcem byť írskym premiérom. Dúfam, že o päť rokov sa budem môcť pozrieť dozadu a uvidím, že Libertas si svoju úlohu splnila. Že ľuďom bude ležať na srdci demokracia, zodpovednosť a transparentnosť v Bruseli.
Ak to dokážeme, únia bude oveľa silnejšia, dôveryhodnejšia a rešpektovanejšia na celom svete. Chcem z Bruselu dostať lobistov a dať tam namiesto nich ľudí.
Bude kandidovať Libertas aj u nás?
Slovenských kandidátov sa Ganleymu hľadá ťažko.
BRATISLAVA. Majú spoločných priateľov (Václav Klaus) aj nepriateľov (Lisabon). Užšia spolupráca s tunajšími euroskeptikmi v eurovoľbách však čelí prekážke. Declan Ganley chce jednu spoločnú stranu, oni si chcú ponechať vlastné.
Hoci šéf KDS Vladimír Palko sa s Ganleyho kritikou Bruselu a Lisabonskej zmluvy stotožňuje, s kandidatúrou pod značkou Libertas má problém. Spoločná kandidátka KDS a OKS zatiaľ zostáva.
Do tretej ráno v Bratislave Ganley sedel aj s autorom daňovej reformy Richardom Sulíkom zo strany Sloboda a solidarita. „Dostali sme ponuku na spoluprácu, ktorú zvažujeme,“ povedal Sulík.
Írsky pán NIE komunikoval aj s českou Stranou slobodných občanov, ktorú nedávno založili spolupracovníci prezidenta Klausa. „Na ničom definitívnom,“ odpovedal jej šéf Petr Mach na otázku, na čom sa dohodli.
Registráciu značky Libertas.cz kontroverzným podnikateľom Vladimírom Železným označuje za „nezávislú aktivitu“ zase Ganley.
Jediným jeho stredoeurópskym želiezkom v ohni tak zatiaľ zostáva len pobočka Libertas v Poľsku.
Pavol Szalai
