Prípad samovraždy rodiny z Ohia je posledný zo série násilností, ktoré majú spoločného menovateľa: peniaze.
COLUMBUS, BRATISLAVA. V americkom štáte Ohio zavraždil 39-ročný remeselník manželku, 11-ročného syna a potom aj seba. Zlomili ho finančné problémy. Podobné správy sa v čase narastajúcej hospodárskej krízy stávajú v Spojených štátoch čoraz väčšou samozrejmosťou.
Ohio nie je prvý prípad
Theodore Bayly zavolal na políciu uprostred noci. Najprv oznámil, že svoju 40-ročnú manželku a ich 11-ročného syna uškrtil káblom od elektriny. „Mám finančné problémy a už si to nemôžem dovoliť,“ citovala jeho slová policajnému dispečerovi agentúra AP. Po siedmich minútach rozhovoru sa sám zastrelil.
Bayly bol pokrývač, ekonomická kríza mu však zobrala prácu. Jeho žena zasa pracovala v domove dôchodcov a pre znižovanie stavov tiež prišla o časť úväzku.
Incident v Ohiu však ani zďaleka nie je prvým takýmto prípadom a zrejme ani posledným. Minulý mesiac Ervin Lupoe na predmestí Los Angeles zabil svoju ženu a päť detí. Topil sa v dlhoch a manželia navyše stratili prácu v miestnej nemocnici. V októbri sa v kalifornskej metropole odohrala ďalšia krvavá tragédia. Karthik Rajaram už nezvládal svoje finančné problémy, preto zastrelil ženu, svokru a tri deti, predtým než sa sám zabil. V liste na rozlúčku napísal, že „zabiť celú rodinu bolo čestnejšie“.
Ľudia sú zúfalí
Dosahy hospodárskej krízy zmenili životy miliónov Američanov a mnohí psychický stres nezvládajú.
Milióny nedokážu načas splácať hypotéky a státisícom už ich domy exekvovali. Najnovšia štatistika ukázala ďalší nárast nezamestnanosti.
„Finančný stres narastá až do bodu, keď sa už ďalej nedá pokračovať a človek začne veriť, že rodina na tom bude lepšie mŕtva, než bez finančnej pomoci,“ povedala portálu Huffington Post Kirsten Randová z Centra proti násiliu.
Rich Paul, ktorého spoločnosť sa zaoberá psychoterapiou, povedal denníku Los Angeles Times, že počet konzultácií spojených s financiami vzrástol o 200 percent.
Linka pomoci CrisisLink zaznamenala takmer 80-percentný nárast telefonátov potenciálnych samovrahov.
Historický trend
Historické dáta ukazujú, že v čase ekonomických problémov narastá aj počet samovrážd. V 30. rokoch počas veľkej hospodárskej krízy sa zo 100tisíc ľudí zabilo sedemnásť, pred krízou to bolo štrnásť. Súčasné štatistiky ešte známe nie sú. Trvá totiž až dva roky, kým sa relevantné dáta zakomponujú do národných štatistík.
Podľa prieskumu AP-GfK sa pritom takmer polovica respondentov bojí o svoju prácu a takmer tri štvrtiny majú blízkeho, ktorý v čase tejto hospodárskej krízy prišiel o prácu.
Recesia zabíja aj boháčov
Pre miliardové dlhy a stratu zamestnania páchajú samovraždy aj bankári a podnikatelia.
BERLÍN, BRATISLAVA. Adolf Merckle bol kedysi jedným z najváženejších obchodníkov Nemecka a piatym najbohatším mužom krajiny. Finančná kríza spojená s niekoľkými neuváženými investíciami mu narobila dlhy päť miliárd eur. Švábsky boháč problémy i spoločenskú potupu nezvládol a v januári skočil pod vlak.
Tento prípad je len špičkou ľadovca. Psychológovia na celom svete varujú, že nás tento rok čaká epidémia samovrážd. V Británii a Írsku sa to prejavuje aj na linkách dôvery, ktoré zaznamenávajú viac telefonátov súvisiciach so stratou zamestnania a bankrotom. To vedie k depresiám, pocitom bezmocnosti, väčšej konzumácii drog a alkoholu. Výsledkom je siahnutie si na život.
Veľké obavy zo samovrážd panujú v Japonsku, ktoré má už dnes najhoršiu štatistiku z priemyselne vyspelých štátov. Ročne sa tam zabije 30tisíc ľudí. Súčasná recesia toto číslo podľa odborníkov zvýši. V roku 1998 počas finančnej krízy, ktorá postihla celú Áziu, počet samovrážd Japoncov narástol o 34 percent. Väčšinou išlo o mužov v strednom veku vrátane niekoľkých šéfov firiem. Podobný vývoj zaznamenali aj v Južnej Kórei a Hongkongu.
Hlásna trúba komunistov, denník China Daily napísal, že počet samovrážd porastie aj v najľudnatejšej krajine sveta. Finančná kríza má vplyv na dopyt po čínskych výrobkoch, čo vedie k prepúšťaniu a nižšiemu rastu.
Štefan Hudec
Rusi si volia smrť často
Psychológovia hovoria o vlne samovrážd, Kremeľ cvičí špeciálne zložky na veľké sociálne nepokoje.
MOSKVA, PRAHA. Ekonomická kríza tvrdo zasiahla nielen peňaženky, ale i psychiku Rusov, ktorí sú podľa odborníkov náchylnejší na depresie a samotrýznenie ako iné národnosti. Niektorým občanom sa depresia mieša s agresívnosťou.
Protesty Rusov pre zvyšujúce sa ceny potravín a nákladov na život sú posledné týždne stále častejšie. FOTO - TASR/AP
Kremeľ sa chystá na ľudí
Aj preto sa Kremeľ snaží posilniť policajné zložky, ktoré sa v posledných týždňoch usilovne cvičia v boji s „vnútorným nepriateľom“. Počet najrôznejších špeciálnych policajných jednotiek už prekročil počet príslušníkov armády. Podľa odhadov expertov je v policajných zboroch vyše 2,5 milióna ozbrojených mužov. V tlači bola táto tendencia už nazvaná „krízovou militarizáciou štátnej správy“.
Prejavuje sa nielen výcvikom policajtov na boj s demonštrantmi, ale napr. i tým, že v Kurganskej oblasti, kde je závod na výrobu špeciálnej a protipožiarnej techniky, bol urýchlene daný do výroby upravený obrnený transportér s vodnými delami určený na pouličný boj s domácimi protivníkmi.
Podľa politológov sú obavy Kremľa oprávnené. Na jar by sa počet nezamestnaných v krajine mohol podľa niektorých odhadov priblížiť k desiatim miliónom. Aj preto bolo v minulých dňoch v Nižnom Novgorode veľké policajné cvičenie pod kódovým označením „míting“.
Samovrážd je viac
Zatiaľ čo na veľké demonštrácie sa ešte len s napätím čaká, vlna samovrážd už Rusko zasiahla. Podľa riaditeľky Štátneho vedeckého centra sociálnej a súdnej psychiatrie Tatjany Dmitrijevovej je masové prepúšťanie ľudí z práce, neschopnosť splácať pôžičky a udržať si tak byt, následný rozpad rodín i bankroty menších súkromných firiem, príčinou rastúceho počtu samovrážd v celej krajine. Medzi najviac postihnuté patria Západosibírska oblasť a napríklad Novosibirsk, kde namiesto doterajších piatich prípadov za 24 hodín evidujú okolo 20 samovrahov denne.
Rusko i bez finančnej krízy stálo na čele rebríčka samovrážd. V časoch ekonomickej prosperity sa zabilo 29 ľudí zo 100-tisíc, čo je raz toľko, než svetový priemer. Podľa Dmitrijevovej to súvisí s tým, že Rusi majú viac než napríklad Američania sklon riešiť problémy alkoholom a viacero samovrážd spáchajú v opitosti.
Petra Procházková
