KRAKOV. Severoatlantická aliancia potvrdila Gruzínsku a Ukrajine prísľub, že sa v budúcnosti stanú členmi tejto organizácie. Na druhej strane chce NATO normalizovať vzťahy s Ruskom, ktoré vstup oboch bývalých sovietskych republík do aliancie dôrazne odmieta. V závere zasadnutia ministrov obrany NATO v Krakove to dnes uviedli účastníci schôdzky.
Minister obrany USA Robert Gates zdôraznil, že nová americká vláda prezidenta Baracka Obamu svoju politiku voči Rusku zatiaľ úplne nedefinovala. "Ale myslím si, že je čas na nový začiatok vo vzťahoch k Rusku a pohľad dopredu," povedal Gates. Obamova vláda podľa neho ešte nerozhodla, či bude pokračovať v pláne umiestnenia základní protiraketového štítu v Poľsku a Českej republike, pri rozhodovaní však vezme do úvahy obavy Moskvy.
NATO po ruskom vpáde do Gruzínska vlani v auguste pozastavilo kontakty s Moskvou a prácu Rady NATO-Rusko. "Máme zásadne inú mienku ako Rusko," povedal generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer a kritizoval zámer Ruska vybudovať základne v gruzínskych odštiepeneckých regiónoch. Počíta však s tým, že ministri aliancie rozhodnú o obnovení vzťahov rady s Ruskom už začiatkom marca. Dialóg s Moskvou je podľa neho aj v záujme Tbilisi.
Gates i Scheffer potvrdili prísľub NATO, že Gruzínsko a Ukrajina by mali v budúcnosti vstúpiť do aliancie bez ohľadu na odpor zo strany Moskvy. Šéf NATO žiadal predovšetkým Ukrajinu, aby urýchlila potrebné reformy bezpečnostného a obranného sektora, a šéf Pentagónu podčiarkol, že cesta k prijatiu oboch krajín bude ešte dlhá.
Scheffer tiež varoval pred oneskorením na apríl plánovaného prijatia Chorvátska do aliancie. "Dúfam, že na summite v Štrasburgu a Kehli budeme môcť v rodine NATO privítať Albánsko i Chorvátsko," reagoval na správy o tom, že vstup Chorvátska by sa mohol oddialiť v súvislosti s jeho dlhoročným sporom o spoločnú hranicu so Slovinskom.
Dôležitou témou dvojdňových rokovaní v Krakove bol Afganistan. Gates dnes uviedol, že je spokojný s ochotou spojencov posilniť vojenskú a civilnú angažovanosť v stredoázijskej krajine, ktorú podľa neho vyjadrilo 20 z 26 členských štátov NATO. "Všetky štáty by mali robiť to, čo môžu robiť," povedal s ohľadom na odpor v mnohých európskych krajinách proti afganskému konfliktu. Do summitu 3.-4. apríla by mali USA dokončiť prehodnotenie stratégie v Afganistane a dovtedy očakávajú, že posilnenie vojenských či civilných misií ohlásia ďalšie krajiny.
NATO okrem toho preskúma návrh Británie na vytvorenie 3000-členných síl rýchlej reakcie pre obranu územia aliancie, najmä východných členských krajín v prípade napadnutia. Podľa Scheffera tento návrh pozitívne prijalo mnoho členov a rozhodnutie by mohlo padnúť v júni.
