VLADIVOSTOK, BRATISLAVA. Vyše 500 delostreleckých granátov vystrelili cez víkend Rusi na čínsku loď New Star. Pohraničnej stráži sa nepozdávalo, že Číňania chceli bez povolenia odplávať z prístavu Nachodka neďaleko Vladivostoku. Začali ich prenasledovať, a keď odmietli zastaviť, na rad prišli aj zbrane.
Plavidlo kleslo ku dnu a šestnásťčlenná posádka sa narýchlo presunula do záchranných člnov. Nažive zostala iba polovica. Osem mužov čínskej a indonézskej národnosti sa utopilo.
Zúrivé prenasledovanie Čínsky denník China Daily tvrdí, že ruskí vojaci sa celé hodiny pozerali na potápajúcu loď a nereagovali na volanie námorníkov o pomoc. Keď začali konať, bolo už neskoro.
Rusi tvrdia, že dôvod tragédie nie je jasný. Loď mohlo poslať ku dnu aj zlé počasie.
„Kapitán New Star bol kontaktovaný cez rádio, pobrežné hliadky vyslali svetelné signály a vystrelili varovné strely. Cudzia loď však nezastavila,“ povedal agentúre Interfax hlavný prokurátor pre Ďaleký východ Alexander Selencov.
Federálna bezpečnostná služba (FSB) následne vydala rozkaz, aby pohraničníci začali strieľať. Číňania sa totiž plnou rýchlosťou ponáhľali preč z ruských výsostných vôd.
Spor o kvalitu ryže Loď vo vlastníctve hongkonskej spoločnosti zadržali Rusi ešte začiatkom februára. Prevážala ryžu, ktorú však ruská firma odmietla prebrať pre jej nízku kvalitu.
Tá požiadala súd, aby čínsku loď zadržal, kým si vymôže náhradu škody.
Majiteľ nákladu však posádke prikázal, aby odplávala späť do medzinárodných vôd. Potom, čo sa pokúsila ujsť, začali ju prenasledovať dve ruské vojenské lode.
Incident sa odohral v sobotu, ale na verejnosť sa dostal až koncom týždňa.
Peking označil smrť námorníkov za nešťastie a žiada, aby sa tragédia čo najskôr vyšetrila.
„Dúfame, že budú pokračovať pri hľadaní zmiznutých osôb a vysvetlia dôvod potopenia tak skoro, ako to len bude možné,“ povedala hovorkyňa čínskej diplomacie Ťiang Yu.
Podľa pozorovateľov incident môže ovplyvniť kvalitu vzťahov Moskvy a Pekingu. Zlepšili sa počas prezidentovania Vladimira Putina, ktorý Čínu niekoľkokrát navštívil. Krajiny spája najmä ropa, ktorú Rusi ťažia, a ktorú Peking potrebuje pre svoju rýchlo rastúcu ekonomiku. Spolu so stredoázijskými krajinami uzavreli aj Šanghajskú organizáciu spolupráce, ktorá má byť v budúcnosti protiváhou NATO a konkurovať vojenskej dominancii USA.
