MOSKVA, BRATISLAVA. Moskovský starosta a manžel najbohatšej Rusky Jurij Lužkov to meno nahlas nepovedal, ale všetci mali jasno, koho tým mal na mysli.
Rusko prežíva ťažké časy hospodárskej krízy, počet prepustených stále narastá, banky krachujú a kto za to môže, ak nie Vladimir Putin.
Lužkov, samozrejme, to meno nevyslovil. V rozhovore pre ekonomický denník Kommersant však za hlavného vinníka krízy označil politiku vlády, na ktorej čele je už rok Putin.
Putin bez panciera
Bývalý prezident sa ocitol v nečakanej pozícii. Z milovaného lídra sa stal terč kritiky a protestov v uliciach. Bol to pritom práve on, kto po chaose, ktorý sprevádzal prechod na kapitalizmus za Borisa Jeľcina, vrátil Rusku sebadôveru a vďaka vysokým cenám ropy splatil dlhy a získal pre krajinu jedny z najväčších rezerv na svete. V čase globálnej krízy, keď barel ropy nestojí ani 50 dolárov, je stabilita preč a s ňou aj Putinova nedotknuteľnosť.
Lužkov teraz Putinovi odkázal, že mamutie rezervy sú v čase krízy nanič. „Keby nebolo zlej monetárnej politiky vlády, nič také by sa nedialo,“ povedal Lužkov pre Kommersant a vyzval na masívne znárodňovanie bánk a pumpovanie peňazí do „reálnej ekonomiky“.
Podľa agentúry Reuters Lužkov znovu oživil tradičný súboj medzi liberálmi a starými štruktúrami, ktoré by za všetkým najradšej videli štát.
Kým Putin sa na ekonomickom fóre v Davose snažil vplyv krízy zľahčovať, správy z Moskvy bijú na alarm. To, že sa pre krízu zvýšila kriminalita a „bude horšie“, hovorí oficiálne už aj moskovský prokurátor.
Olympiáda. Ďalšia obeť
Prezident Dmitrij Medvedev pripúšťa, že nezamestnanosť porastie. Tým, že predvčerom odvolal štyroch gubernátorov, hnev ľudí nezmenšil. Frustrácia sa vo vzdialených regiónoch prejavuje najmä nevídanými protestmi. Riziko masových nepokojov nie je len teoretické.
Nedarí sa ani zbohatlíkom. Počet ruských miliardárov klesol na polovicu. A medzi nešťastníkov, ktorí pocítili krízu, sa zaradila aj zimná olympiáda v Soči v roku 2014. Jej rozpočet sa znížil až o 15 percent.
