PRIŠTINA, BRATISLAVA. Kým kosovskí Albánci včera oslavovali výročie svojej nezávislosti, v mestách a dedinách so srbským obyvateľstvom bol obyčajný pracovný deň.
Nijaké kosovské či albánske vlajky ako v uliciach Prištiny tu neviali. „Nezaujímam sa o samozvanú nezávislosť,“ povedal pre portál balkaninsight srbský predavač na trhu v meste Gjilan. „Chcem iba predať svoj tovar,“ dodal.
Srbi z Kosova neušli
V dvojmiliónovom Kosove žije asi 120tisíc Srbov a pred rokom sa aj oni aspoň podľa Prištiny stali súčasťou nového štátu. Napriek niektorým čiernym scenárom po vyhlásení nezávislosti Kosovo neopustili. „Z našej dediny neodišiel nikto,“ pritakal SME kňaz Milomír z trojtisícového Prilužja, asi dvadsať kilometrov od Prištiny.
Komentár Petra Morvaya: Kosovo bez prekvapení - KLIKNITE
Kosovskí Srbi stále odmietajú, že by Kosovo už viac nebolo súčasťou Srbska. Podobne sa svojej južnej provincie nevzdáva ani vláda v Belehrade.
Počas posledného roku dosiahla diplomaciou to, že samostatné Kosovo zatiaľ uznalo iba 54 krajín. Belehrad podporil na severe krajiny, kde žije väčšina Srbov, vytvorenie paralelných inštitúcií vrátane parlamentu.
Navyše, od decembra začalo Srbsko blokovať dovoz produktov s kosovským označeným. Zasiahlo to aj firmu Bashkima Osmaniho, ktorá vyrába džúsy. Ako povedal pre Financial Times, kamióny musia prechádzať cez Macedónsko, čo „zdvojnásobuje náklady na prepravu“.
Tvrdý postoj Belehradu ku Kosovu sa nezmenil ani po nástupe proeurópskej vlády prezidenta Borisa Tadiča. Samotní Srbi žijúci v Srbsku sa však podľa srbskej ľudskoprávnej aktivistky Sonje Biserko stavajú ku Kosovu „racionálnejšie“ ako pred rokom. Napriek tomu, že stratu Kosova, ktoré má významné historický význam pre Srbov, priznáva len málokto, žiadne veľké demonštrácie proti nezávislosti už nie sú v móde.
Úroveň menšinových práv
Belehrad často opakuje, že Srbi v Kosove sú diskriminovaní. „Ochrana práv menšín je na nedostatočnej úrovni,“ povedal prezident Tadič pre Reuters. Kosovskí Albánci však oponujú, že za posledný rok museli prijať menšinovú legislatívu, ktorá je najtolerantnejšia v celej Európe.
Správa Európskej komisie z októbra 2008 hovorí, že v mnohých smeroch nastal pokrok. Napríklad zlepšila sa ochrana srbských kultúrnych pamiatok. Kritickejšia je správa voči procesu návratu utečencov, ktorý sa v poslednom roku spomalil. Po vojne z Kosova utieklo 200tisíc nealbánskych obyvateľov.
Brusel najviac nabáda Prištinu, aby viac zapájala menšiny do spoločnosti. Srbi sa aj v novom štáte naďalej uzatvárajú vo vlastných dedinách, aj keď podľa správy od nezávislosti nebol zaznamenaný žiadny vážny etnicky motivovaný incident.
Autor: Tomas Vasilko
