CARACAS, BRATISLAVA. „Mohli sme vedieť, že niekde je chyba, už počas inaugurácie prezidenta Huga Cháveza v roku 1999, keď prisahal na 40ročnú ústavu Venezuely, ktorú vyhlásil za umierajúcu,“ napísal bývalý viceprezident Kostariky Kevin CasasZamora v denníku Daily Times.
Venezuelský socialistický líder včera zatĺkol posledný klinec do jej rakvy. Ľud súhlasil v referende so zmenou ústavy, ktorá dovolí Chávezovi, ale aj guvernérom a starostom kandidovať na svoj úrad neobmedzene.
Doteraz mohli ostať v úrade najviac na dve volebné obdobia.
Chávez tak plní svoj sen, keď nedávno oznámil, že je pripravený zotrvať na čele štátu až do roku 2021, ak mu bude slúžiť zdravie. Vo funkcii hlavy štátu mal byť len do roku 2012.
Za zmenu hlasovalo po sčítaní 95 percent hlasov 54,36 percenta voličov, proti bolo 45,63 percenta hlasujúcich.
„Tí, čo volili dnes áno, volili socializmus, volili revolúciu,“ prihovoril sa podľa agentúry AP Chávez tisícom prívržencov, ktorí ho prišli pozdraviť pred prezidentský palác.
Chávezova dekáda Hugo Chávez
Február 1999 - ujal sa úradu po víťazstve vo voľbách 1998. Júl 1999 - znovuzvolený po zmene ústavy na šesťročné funkčné obdobie. Apríl 2002 - pokus o puč. Chávez sa vracia k moci po dvoch dňoch. August 2004 vyhral referendum o tom, či môže doslúžiť svoje funkčné obdobie. December 2006 so ziskom 63 percent hlasov ho zvolili za prezidenta na ďalších šesť rokov. Február 2009 vyhral referendum o zrušení limitu na funkčné obdobia.
Opozícia výsledky referenda uznala a nechce ich napadnúť. „Akceptujeme tento výsledok,“ povedal pre AP študentský vodca David Smolansky. „Chávezov zámer je jasný: chce sa stať doživotným prezidentom,“ citovala AP Michaela Shiftera z inštitútu InterAmerican Dialogue vo Washingtone.
Chávez na začiatku februára oslávil desiate výročie od nástupu k moci. Po tom, čo prežil vojenský puč, zvládol celonárodný štrajk aj bojkot volieb, sa zdá, že prežíva najlepšie obdobie.
Kapitalistický systém, ktorý Chávez považuje za zdroj všetkej chudoby sveta, utrpel ťažkú ranu v podobe finančnej krízy a jeho najväčší nepriateľ, republikán George Bush sa porúčal z Bieleho domu.
A nakoniec sa mu podarilo presadiť aj zmenu ústavy, ktorú ešte pred štrnástimi mesiacmi voliči v referende odmietli. V Chávezovej Spojenej socialistickej strane Venezuely (PSUV) je už jasné, že nijaký zákulisný boj o nástupníctvo ju nečaká.
Caracas trápi lacná ropa Analytici však upozorňujú, že keby sa referendum konalo o rok neskôr, keď sa dôsledky krízy prejavia v plnej miere, Chávez by ho s veľkou pravdepodobnosťou nevyhral. Britský týždenník Economist píše, že štátna ropná spoločnosť, ktorá už funguje ako politický projekt, produkuje asi o štvrtinu menej ropy ako pred desiatimi rokmi, zatiaľ čo jej dlh sa takmer zdvojnásobil.
Prepad cien ropy na svetových trhoch tak vážne ohrozuje Chávezove sociálne programy, ktoré podľa vlády stoja za zlepšením prístupu k vzdelaniu, znížením chudoby a pokrokom v zdravotníckej starostlivosti.
Venezuelčanov zatiaľ zníženie sociálnych dotácií nepostihlo, pretože Chávez zaplátal diery v rozpočte siahnutím na rezervy Centrálnej banky. To, že sa s referendom tak ponáhľal, však svedčí o tom, že aj juhoamerický ropný gigant začína mať hlboko do vrecka.
Venezula má najväčšiu mieru inflácie v Latinskej Amerike, niečo pod 30 percent. Krajinu trápi aj vysoká miera kriminality a korupcie. Chávez si zmenou ústavy zaručil len právo opäť v roku 2012 kandidovať, ak však chce aj po vypršaní mandátu ostať v paláci Miraflores, bude musieť vyhrať voľby.
„Chávez bude musieť počas štyroch rokov zvládnuť tieto problémy, ak chce zopakovať svoj úspech,“ povedal analytik BBC pre Latinskú Ameriku James Painter.
