PRIŠTINA, BRATISLAVA. Keď budú dnes oslavovať obyvatelia Prištiny a iných kosovských miest prvé výročie svojej nezávislosti, môžu mávať novými kosovskými vlajkami, či spievať kosovskú hymnu. Po návrate domov im však znovu hrozí, že nepôjde prúd alebo voda.
Rok od vyhlásenia svojej nezávislosti Kosovčania cestujú už s novými pasmi, majú ústavu či tajnú službu. Napriek očakávaniam však mnohé problémy najchudobnejšieho kúta Európy pretrvávajú.
„Pred rokom považovala krajina svoju nezávislosť za základnú prekážku v rozvoji. V porovnaní s očakávaniami sa však veľa toho pre Kosovčanov nezmenilo,“ hovorí SME kosovský politológ Shpend Ahmeti.
Polovica ľudí bez práce
Problémom číslo jeden zostáva aj v nezávislom Kosove ekonomika. Každý druhý obyvateľ je bez práce.
Priemerná mzda sa pohybuje okolo 220 eur, no ceny v obchodoch a reštauráciách pritom sú na úrovni Slovenska. Krajina aj desať rokov od vojny trpí pravidelnými výpadkami prúdu či vody.
Zlepšenie pritom v krátkodobej budúcnosti vyše dva milióny obyvateľov veľmi čakať nemôže. Kosovo je najmladšou spoločnosťou v Európe. Nové pracovné miesta nedokážu zamestnať desaťtisíce mladých ľudí, ktorí každý rok po skončení škôl vstúpia na pracovný trh. Ekonomický rast krajiny by musel mať dvojciferné číslo, aby nezamestnanosť začala klesať.
Aj keď globálna ekonomická kríza podľa Ahmetiho Kosovo zatiaľ nezasiahla, dotknúť by sa mala aj tejto krajiny.
Okrem očakávaného poklesu zahraničných investícií môžu rodiny v Kosove trpieť aj tým, že im bude prichádzať menej peňazí od Albáncov žijúcich v západnej Európe. Eurá z diaspóry tvoria výraznú časť príjmov Kosovčanov.
Bezzubý boj proti mafii
Napriek niektorým negatívnym scenárom prebehol rok od kosovského odtrhnutia od Srbska relatívne pokojne.
Srbská menšina stále odmieta autoritu nového štátu, no väčšinou protestuje nenásilne. „Riziko vážnejších konfliktov však stále existuje,“ povedal pre Reuters Peter Palmer z mimovládnej organizácie International Crisis Group.
Jedným z hlavných problémom zostáva v Kosove aj vysoká miera korupcie či organizovaného zločinu. Európska únia, ktorá preberá dohľad nad novou krajinou, v poslednej správe minulý rok kritizovala kosovskú vládu za to, že proti „organizovanému zločinu zatiaľ nepripravila žiaden plán ani stratégiu“.
"Pred rokom bola najväčším problémom štátnosť, teraz je to ekonomika."
Shpend Ahmeti,
kosovský politológ
Politológ Ahmeti si nemyslí, že by organizovaný zločin bol v Kosove silnejší ako v iných krajinách na Balkáne. Neďaleké európske Bulharsko Brusel pre podobné problémy potrestal zastavením eurofondov.
„Od vyhlásenia Kosova sa organizovaný zločin v krajine nezhoršil. Ak, tak len na Srbmi obývanom severe, kde v súčasnosti chýba právna moc,“ povedal SME Blerton Ajeti, riaditeľ mimovládnej organizácie Čohu. Aj jeho organizácia však v správe vyčíta vláde, že s korupciou bojuje iba na papieri.
Na Balkáne stále optimisti
Napriek tomu, že vyhlásenie nezávislosti zatiaľ viditeľne život nezlepšilo, Kosovčania zostávajú optimistickí.
Podľa prieskumu Európskeho fondu pre Balkán a Gallupovho inštitútu medzi siedmimi balkánskymi krajinami sú Kosovčania najspokojnejší.
Krajina čakala viac podpory
Napriek predpovediam premiéra uznalo po roku nezávislosť Kosova len 54 krajín.
PRIŠTINA, BRATISLAVA. Je Kosovo nezávislý štát? Keby ste sa túto otázku spýtali jednotlivých členov OSN, väčšina by bola proti. Vláda Prištiny o svojom práve na samostatnosť za rok presvedčila len 54 zo 192 krajín.
Premiér Hashim Thači krátko pred vyhlásením nezávislosti sľuboval rýchle uznanie stovkou štátov. „V tomto smere to ľudia môžu považovať za sklamanie,“ hovorí politológ Shpend Ahmeti. „Celkový počet však nie je zlý. Myslím si, že oveľa významnejšie pre Kosovo by bolo, keby ho uznalo zvyšných päť krajín Európskej únie,“ dodal s tým, že by to uľahčilo spoluprácu krajiny s Bruselom. Medzi posledné štáty únie, ktoré rešpektujú celistvosť Srbska, patrí aj Slovensko.
Okrem najbližších spojencov Kosova – Európskej únie a Spojených štátov – krajina presvedčila len niekoľko ďalších zemí. Väčšinou krajín, ako Kolumbia či Panama, ktoré majú dobré vzťahy s Washingtonom. Pre prevažne moslimských Albáncov môže byť sklamaním, že moslimské krajiny sa zatiaľ k podpore nehlásia.
