MOSKVA, PRAHA. Presne o pol jedenástej 15. februára 1989 sa skončila sovietska okupácia Afganistanu. V tej chvíli posledný sovietsky vojak, generál Boris Gromov, veliteľ známej 40. armády, prešiel most cez Amu-Darju.
Zostala po ňom spálená zem, milióny mŕtvych Afgancov, 20- tisíc mŕtvych Rusov a vyzbrojená afganská spoločnosť pripravená na ďalšiu z občianskych vojen.
Až 47 percent Rusov si podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky myslí, že invázia do Afganistanu bola politickým dobrodružstvom, do ktorého krajinu zatiahli nezodpovední politici.
Podľa údajov ruského hnutia veteránov Bojové bratstvo sa v 10-ročnej afganskej vojne zúčastnilo vyše 700-tisíc sovietskych občanov. Dodnes nie je jasné, čo sa stalo s tristo sovietskymi vojakmi v zajatí.
Šestnástim, ktorí prebehli na stranu mudžahedínov, sa podarilo dostať na západ. Práve oni boli najcennejším zdrojom svedectva o zverstvách, ktorých sa sovietska armáda v Afganistane dopúšťala. Na to sa však dnes v Rusku nespomínalo. Oslavovalo sa hrdinstvo ruského vojaka.
V prejavoch nezaznel ani tieň ľútosti. Naopak generál Gromov vyhlásil: „Naša armáda nebola okupačná. Bránili sme len obchodu s drogami, ničili karavány prevážajúce zbrane a teroristov, chránili sme cesty a fabriky."
Viacero ruských politikov tvrdí, že Moskva bojovala v Afganistane lepšie a ohľaduplnejšie než dnes Američania.
