PARÍŽ, BRATISLAVA. Návrat Francúzska po štyroch dekádach späť do NATO má byť čerešničkou na torte osláv 60. výročia Severoatlantickej aliancie. Mohlo to byť však práve Francúzsko, ktoré by okrúhle výročie pokazilo. Presnejšie, jeho prezident Nicolas Sarkozy.
Ten varoval, že sa nezúčastní osláv „šesťdesiatky aliancie", ak si nebude môcť sám vybrať miesto pri stole na aprílovom slávnostnom summite NATO v Štrasburgu a BadenBadene.
Ješitný Sarkozy
Sarkozy podľa nemeckého magazínu Der Spiegel nesúhlasil s tým, aby sedel podľa abecedného zasadacieho poriadku členských krajín. Žiadal stoličku hneď vedľa šéfa aliancie Jaapa de Hoop Scheffera.
Der Spiegel uvádza, že NATO pristúpilo na kompromis, podľa ktorého bude Sarkozy sedieť po Schefferovej pravici zakaždým, keď budú v miestnosti kamery. Za zatvorenými dverami si lídri 26 členských krajín sadnú podľa abecedného poradia.
Nicolas Sarkozy aj takto dáva aliancii najavo, akú úlohu chce Francúzsko zastávať v NATO po návrate do organizácie. Francúzsko má v Afganistane s 2890 mužmi štvrtý najväčší kontingent vojakov po Spojených štátoch, Británii a Nemecku.
„Francúzi budú zastávať veľmi dôležité pozície," citovala agentúra AFP šéfa NATO Jaapa de Hoop Scheffera. „Francúzsko tým nestratí nič na svojej suverenite," dodal Scheffer.
Paríž chce kľúčové posty
Paríž by mal podľa dohody obsadiť svojimi generálmi dva dôležité posty. Francúzskemu veleniu bude podliehať takzvaná Alied Command Transformation na základni v Norfolku vo Virgínii, ako aj Sily rýchleho nasadenia v Lisabone.
Francúzsko sa tak naplno zapojí do nukleárnej skupiny aliancie a jej plánovacieho orgánu. Bude môcť zásadne ovplyvňovať rozdelenie zahraničných misií a začne v plnom rozsahu prispievať do rozpočtu organizácie.
„Zmení to obraz Francúzska, ktorý nie je o krajine spriaznenej s USA. Naozaj chceme, aby nás ostatné národy považovali za druhú Britániu?" povedal agentúre AFP opozičný socialista JeanMichel Boucheron.
Sarkozy bude musieť svoj krok vysvetliť ako voličom, tak aj skeptikom vo vlastnej strane. Ruší totiž rozhodnutie veľmi uznávaného exprezidenta, otca piatej republiky.
Francúzi mimo hry
Napriek tomu, že Francúzsko v roku 1949 NATO spoluzakladalo, napísal Charles de Gaulle v marci 1966 list americkému prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi, že Paríž vystúpi z aliancie. Dôvodom boli rozdielne názory na Vietnam, studenú vojnu či americké základne v Európe.
Vedenie NATO sa z Paríža presunulo do Bruselu a Američania sa museli porúčať aj zo základní vo Francúzsku. Aliancia má teraz 11 hlavných stanov v deviatich krajinách, ktorým šéfuje asi 100 generálov a admirálov s hodnosťami od jednej po štyri hviezdičky.
Američania držia tri „štvorhviezdičkové posty", o ostatné tri sa podelili Nemecko, Británia a Taliansko. Francúzi mali doteraz len dvoch jednohviezdičkových zástupcov.
