PRIŠTINA. Ambiciózna civilná misia Európskej únie (EULEX) funguje v Kosove už dva mesiace. V skutočnosti však túto misiu úplne nechcela ani OSN, ani žiadna z konfliktných strán - kosovskí Srbi ani Albánci.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun váhal s prenesením právomocí na EULEX. Belehrad naďalej bojuje proti úplnej strate Kosova, ktoré za čias režimu autokratického prezidenta Slobodana Miloševiča často označovali za "kolísku Srbska". Zároveň vyzýva kosovských Srbov, aby spolupracovali výlučne s misiou OSN (UNMIK), ktorá provinciu spravuje od skončenia konfliktu v roku 1999.
Kosovskí Albánci: Misia ohrozuje našu nezávislosť
Kosovskí Albánci sa obávajú, že teritoriálnu integritu ich mladého štátu pochová skutočnosť, že EULEX nepôsobí na celom území Kosova. V severnej, prevažne Srbmi obývanej časti je polícia, colná správa a súdnictvo naďalej pod kontrolou OSN.
Obavy kosovskoalbánskeho vedenia v Prištine nie sú celkom neopodstatnené. K tomu, aby Belehrad súhlasil s prevzatím právomocí zo strany EULEX v Kosove, musela civilná misia priznať "neutrálny štatút" a zaviazať sa, že nebude implementovať Ahtisaariho plán o nahliadanej nezávislosti Kosova.
Ahtisaariho plán, ktorý odmietli Srbi aj Rusi, predvídal, že OSN sa z provincie stiahne úplne, aby uvoľnila priestor pre nástupnícku európsku misiu, podporujúcu mladý štát. Kosovskí Albánci to aj očakávali po tom, čo ich nezávislosť uznali USA a väčšie európske štáty.
Krajine naďalej hrozí medzinárodný dozor
Pan Ki-mun však jasne povedal, že EULEX má pracovať "pod záštitou" OSN. Išlo o ústupok pre Belehrad a Moskvu. Rusko a Srbsko totiž pokladajú jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova za hrubé porušenie medzinárodného práva. Poukazujú pritom na rezolúciu OSN č. 1244, podľa ktorej je Kosovo neoddeliteľnou súčasťou Srbska.
Kosovu takto hrozí medzinárodná prítomnosť. Podľa expertov to bude znamenať v najlepšom prípade chaos ohľadne kompetencií, v najhoršom de facto etnické rozdelenie. Na severe Kosova, kde žije asi 100.000 Srbov, nasadili doposiaľ iba 100 príslušníkov EULEX.
V etnicky rozdelenej Kosovskej Mitrovici, kde sa začiatkom januára odohrali násilné incidenty medzi Srbmi a Albáncami a vládne napätie, nosia prokurátori a sudcovia misie EÚ na svojich kabátoch zatiaľ znaky OSN. Na dvoch hraničných priechodoch do Srbska vykonávajú službu iba colníci EULEX, ich kosovskí kolegovia - zatiaľ - nemajú čo povedať. Severne od rieky Ibar zatiaľ kosovská ústava de facto neplatí, a Priština je nútená to prijať.
Kosovo pripomína pokusné laboratórium
V tých oblastiach Kosova, v ktorých takmer výlučne žijú Albánci, si delia príslušníci európskej misie svoju prácu s kosovskými úradmi, nie vždy má však z toho výhodu aj obyvateľstvo.
Švajčiarsky denník Neue Züricher Zeitung hovorí o Kosove ako o "európskom pokusnom laboratóriu". Zahraniční diplomati podľa neho nemajú dostatok kompetencií, Priština má byť "javiskom ambicióznych diplomatov a penzionovaných vojakov, ktorí celé týždne strácajú čas kohútími zápasmi a potom na dlhé víkendy zmiznú do svojich rodných krajín".
Oveľa horšou skutočnosťou však je, že kosovská vláda naďalej odmieta šesťbodový plán, ktorý dláždi cestu pre EULEX. Podľa experta na problematiku Kosova Predraga Jurekoviča Albánci už "Európskej únii v skutočnosti veľmi nedôverujú". Teraz sa podľa neho EÚ musí usilovať o získanie dôvery celého obyvateľstva Kosova, ak chce dosiahnuť svoj cieľ a urobiť z Kosova právny štát, ktorého budúcnosť je v únii. Európsky parlament už v tejto súvislosti urobil prvý krok a vyzval päť európskych štátov, ktoré Kosovo doposiaľ neuznali, aby tak urobili.
