TEHERÁN. Najvyšší iránsky duchovný líder ajatolláh Alí Chameneí nariadil reorganizáciu letectva krajiny s cieľom zvýšiť obrannú schopnosť krajiny, informoval dnes brigádny generál Ahmad Mighání.
Spor Iránu so Západom kvôli jadrovému programu krajiny vyvolal špekulácie o možnom vojenskom zásahu zo strany Izraela alebo Spojených štátov, hoci nový prezident USA Barack Obama uviedol, že je ochotný začať priame rokovania s Teheránom.
Irán odmieta obvinenia Západu, že jeho nukleárny program je zameraný na výrobu jadrových zbraní, a varoval, že v prípade napadnutia zaútočí proti izraelským a americkým záujmom v regióne.
Migání uviedol, že ajatolláh Chameneí nariadil rozdelenie letectva na vojenské letectvo a obrannú leteckú jednotku.
"Rozdelením vzdušných síl na dve časti... budú do ozbrojených síl islamskej republiky patriť pozemné jednotky, vojenské letectvo, letecká obranná jednotka a námorníctvo," povedal Mighání podľa štátnej agentúry IRNA na tlačovej konferencii.
Cieľom je zvýšenie bojovej a leteckej obrannej schopnosti, uviedol bez ďalších podrobností. Irán často uskutočňuje vojenské manévre alebo testuje zbrane, aby demonštroval svoje odhodlanie odpovedať na akýkoľvek útok svojich nepriateľov. Podľa západných analytikov je ťažké zhodnotiť vyhlásenia Iránu o pokroku v oblasti zbrojenia, pretože obvykle zverejní veľmi málo informácií.
Minister obrany Mustafa Muhammad Nadžár v stredu vyhlásil, že Irán vyvinul protilietadlový raketový systém s dlhým doletom, ktorý je schopný zamerať a zasiahnuť viacero cieľov naraz.
Podľa odhadov vojenských analytikov Irán disponuje 280 bojovými lietadlami - vrátane typu Mig 29 ruskej výroby -, hoci iba 80 percent z nich je funkčných.
Spojené štáty tvrdia, že chcú nukleárny spor ukončiť diplomatickou cestou, ani Washington, ani Izrael však v prípade neúspechu rokovaní nevylúčili vojenský zásah.
Odborníci na energetiku sa obávajú, že akýkoľvek konflikt v Iráne by viedol k uzavretiu Hormuzského prielivu, vodnej cesty medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom, cez ktorú prechádza 40 percent svetového obchodu s ropou.
Laridžání: USA musia prestať s boxom, je potrebné začať hrať šach
Predseda iránskeho parlamentu Alí Laridžání v sobotu pred gréckymi novinármi vyhlásil, že Spojené štáty musia na Blízkom a Strednom východe prestať s "boxovaním" a musia začať hrať "šach". Podľa neho totiž politika Washingtonu v uplynulých rokoch uškodila tak regiónu, ako i samotnej Amerike. Problémy medzi USA a Iránom sú podľa jeho názoru emotívneho charakteru a tie nevyriešia iba reči, musí nastúpiť akcia.
"To, čo sa deje v Afganistane, Iraku, Libanone a Palestíne nie je záujme ani ľudí tam žijúcich a ani v záujme Spojených štátov," vyhlásil Laridžání, ktorého citovala agentúra Mehr. "Washington preto musí hrať šach a nie box. Je potrebná zmena prístupu Spojených štátov amerických smerom k iránskemu ľudu," dodal.
Washington a Teherán nemajú diplomatické vzťahy už takmer 30 rokov. Prerušili ich v roku 1979 po iránskej islamskej revolúcii a po obsadení americkej ambasády v Teheráne, na ktorej iránski radikáli 444 dní zadržiavali 52 Američanov.
Nový americký prezident Obama však ešte počas svojej prezidentskej kampane deklaroval svoj záujem s Iránom diplomatické vzťahy obnoviť. Svoj predsavzatie potvrdil na svojej prvej tlačovej konferencii vo funkcii prezidenta. Ako uviedol, s Iránom by chcel začať rokovať už v najbližších mesiacoch. Washington totiž podľa Obamu prehodnocuje vzťahy s Teheránom a hľadá nový prístup aj napriek obavám z iránskeho jadrového programu, podpore Hamásu a Hizballáhu a agresívnym vyjadreniam smerom k Izraelu.
sita
