Článok pokračuje pod video reklamou
WASHINGTON. Riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) sa stal dlhoročný kongresman za Kaliforniu a šéf kancelárie Bieleho domu za prezidenta Billa Clintona Leon Panetta. K rozhodnutiu došlo vo štvrtok v neskorých hodinách, keď Senát schválil voľbu prezidenta Baracka Obamu.
Demokrat Panetta mal u senátorov širokú podporu napriek kritike jeho nedostatočných skúseností, keďže v minulosti v oblasti spravodajských služieb vôbec nepôsobil.
Obama si 70-ročného Panettu podľa médií vybral najmä pre jeho dlhoročné skúsenosti v oblasti boja proti terorizmu. Panetta bol okrem iného členom Irackej študijnej skupiny, ktorá sa zaoberala pôsobením americkej armády v Iraku a v roku 2006 navrhla administratíve vtedajšieho prezidenta Georgea Busha súhrn opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine.
Panetta preberá funkciu od Michaela Haydena v čase, keď je dôveryhodnosť CIA naštrbená chybami súvisiacimi s vojnou v Iraku a kontroverznými vypočúvacími taktikami "vojny proti terorizmu". Nový riaditeľ nedávno v Senáte prisľúbil, že skoncuje s technikou simulovaného topenia a zastaví posielanie zajatcov do krajín, kde by čelili mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu.
Kríza je nebezpečnejšia než al-Kájda
Americké spravodajské služby považujú globálnu hospodársku krízu za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť svojho štátu. Ohrozenie prostredníctvom teroristickej siete al-Kájda naproti tomu pokleslo, zhodnotil vo štvrtok koordinátor amerických spravodajských služieb Dennis Blair vo svojej výročnej správe Kongresu.
"Al-Kájda je menej schopná a menej efektívna ako ešte pred rokom," píše sa v správe. Podľa jej údajov však teroristická sieť aj naďalej plánuje útoky na ciele na Západe, predovšetkým v Európe.
Ak by hospodárska kríza trvala ešte "jeden až dva roky", bol by v niektorých štátoch politický poriadok skutočne ohrozený. Toto nebezpečenstvo nestability sa týka predovšetkým krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Afriky a Latinskej Ameriky, ktoré nie sú na porazenie krízy dostatočne pripravené, uvádza správa.
Obavy vyjadril Blair aj v súvislosti s nukleárnym programom Iránu. Podľa jeho slov sa však stále nedá s určitosťou povedať, či sa Teherán skutočne pokúša o výrobu jadrových zbraní. "Vychádzame z toho, že si Irán chce prinajmenšom udržať túto možnosť otvorenú," povedal Blair.
Nebezpečenstvo použitia atómových zbraní Severnou Kóreou vidí koordinátor amerických spravodajských služieb ako nízke. Komunistická krajina by pravdepodobne siahla po nukleárnom arzenáli len v prípade, "keby sa režim ocitol na pokraji vojenskej porážky a obával sa nezvratnej straty kontroly," uviedol.
