JERUZALEM. Vždy keď sa objaví niekto ako Avigdor Lieberman, spustí sa diskusia o Rusoch (súhrnný názov pre imigrantov z bývalého Sovietskeho zväzu) v Izraeli.
Politik, ktorý má korene v Moldavsku a pravdepodobne zohrá kľúčovú rolu pri zostavovaní vlády, je v Izraeli ich miláčikom. Aj jeho prostredníctvom sú ruskí židia čoraz vplyvnejší a pomaly menia krajinu na svoj obraz.
Ruská stopa
O ich nespochybniteľnom demografickom, vzdelanostnom, športovom a umeleckom prínose sa hovorí veľa. Rusko však bolo v Izraeli dávno predtým, ako v 90. rokoch minulého storočia začali v Tel Avive pristávať lietadlá s ruskými židmi. Rusko je v Izraeli od začiatku.
Modernú hebrejčinu spísal muž z cárskeho Ruska, kibuce zakladali Rusi a väčšina izraelských ľudových piesni má ruský motív. A také slovo nudnik (otravný človek) je určite inšpirované ruštinou. Fakt je tiež to, že väčšina izraelských politikov éry pred štátom a dlho po jeho vzniku mala ruské korene.
Starí Rusi v Izraeli žartujú, že židovský štát si síce vybásnil aristokratický Herzl a zaplatili Rothschildovci, ale vybudovali ho ruské ruky.
Noví neprispôsobiví Rusi
Rusi, ktorí prišli v poslednej vlne imigrácie sú však iní ako ich predchodcovia a Lieberman to len dokazuje. Nesnažia sa za každú cenu prispôsobiť, aj pre to, že mnohí z nich nie sú židia. Udržujú si jazyk, stravovacie návyky, výchovné metódy a spôsob, akým trávia víkendy.
Niekedy to vyzerá tak, že Izrael sa prispôsobuje im. Rusko– jazyčné nápisy, zákaznícke linky a v prípade, že máte modré oči aj pozdrav Privjet všade, kam sa obrátite.
Nie všade sú však k Rusom až takí otvorení. Hoci Rusi sa pomerne úspešne zapojili do izraelského pracovného trhu, stále je veľa nezamestnaných ruských lekárov, právnikov, či umelcov. Ľudia s nižším vzdelaním sú na tom ešte horšie. Oni a ich deti majú pocit, že ich nepriaznivý sociálny štatút súvisí s tým, že sú Rusi.
Problematické to majú hlavne Rusi, ktorí nie sú židia. Hoci do Izraela sa dostali podľa zákona, čo dáva občianstvo každému, kto vie preukázať aspoň jedného židovského starého rodiča, rabínom to nestačí.
Livniovej ponuka
Tvrdia, že židom je podľa náboženského zákona halacha len ten, kto má židovskú matku. Mnoho Rusov túto podmienku nespĺňa. To im znemožňuje sobáš v Izraeli, ale napríklad aj pochovanie na židovskom cintoríne. V minulosti sa vyskytli prípady, keď rabíni odmietli pochovať zabitého ruského vojaka alebo obeť teroristického útoku.
Aj preto veľa Rusov volí Liebermana, ktorý sa pasuje za prísneho sekularistu a požaduje, aby rabíni nemali taký vplyv na osobný život občanov Izraela.
Ministerka zahraničia Cipi Livniová, ktorá by Liebermana chcela po voľbách dostať na svoju stranu, mu už ponúkla, že by bola ochotná ustúpiť a presadiť napríklad uzákonenie civilných svadieb.
Ruskí židia, ktorí by túto zmenu privítali najviac, sa však ešte tešiť nemôžu. O Liebermanovu podporu bojuje aj Benjamin Netanjahu, ktorý ho tiež láka do vlastnej vlády.
Nehovoriac o tom, že so scivilnením sobášov budú mať obrovský problém ultraortodoxné strany. Tie sa už snažia zjednotiť, aby zabránili sekulárnemu Liebermanovi dostať sa do vlády.
Netanjahu mieri na premiérske kreslo
Palestínsky prezident sa obáva, že ak Izrael povedie Benjamin Netanjahu, bude po mierovom procese.
TEL AVIV. Možností, ako vyriešiť izraelský povolebný pat, je niekoľko. Začína však prevažovať scenár, že kabinet zostaví pravicový líder Benjamin Netanjahu, ktorý má len o jedno kreslo menej ako Kadima Cipi Livniovej, ale má väčší koaličný potenciál. To vyvoláva otázky, čo bude s mierovým procesom medzi židovským štátom a Palestínčanmi, ale aj s arabským svetom všeobecne.
Netanjahu vyhlasuje, že nie je ochotný robiť žiadne územné ústupky, ktoré sú predpokladom vzniku palestínskeho štátu, ale aj prípadného mieru so Sýriou.
Palestínsky líder Mahmúd Abbás preto začína s diplomatickou iniciatívou, ktorej výsledkom by mala byť európska izolácia Netanjahuovej strany Likud. Abbás už údajne o tomto návrhu diskutoval s viacerými európskymi lídrami.
Tí mu sľúbili maximálne to, že nedovolia Likudu (ak zostaví vládu) zmraziť mierový proces.
Prípadná pravicová vláda predstavuje problém aj pre Obamovu administratívu. Hoci Biely dom oficiálne vyhlasuje, že je pripravený pracovať s každou izraelskou vládou, viacerí analytici naznačujú, že Obama bude mať s Netanjahuom problém. To všetko v čase, keď sa Izrael so znepokojením pozerá na americkú snahu urovnať vzťahy s Iránom.
(mik)
Tvár týždňa: Avigdor Lieberman
Je presvedčený, že o štyri roky sa stane premiérom Izraela. O tom, aký bude židovský štát, rozhoduje už dnes, keď je jeho strana „len“ treťou najsilnejšou v Izraeli. Populista Lieberman si vyberie, či sa premiérom stane pravičiar Benjamin Netanjahu, alebo centristka Cipi Livniová. Názor si už robil, nechce ho však povedať.
Vecí, ktoré nechce povedať, je viac. Každý vie, že Lieberman chce od izraelských Arabov akýsi test lojality a prísahu podobnú americkému naturalizačnému procesu. Lieberman však nikdy nepovedal, kto a kde by mal tieto prísahy organizovať. Bývalý barový vyhadzovač si však s takými vecami hlavu neláme. On len vymýšľa heslá a je rád kontroverzný.
Možno sa stane ministrom financií, ale nikto nepozná jeho ekonomické názory. Je za voľný trh? Je za reguláciu?
Faktom je, že Lieberman vie byť aj zástancom hesla padni komu padni. Hovorí, že je ochotný vzdať sa časti západného brehu, dokonca aj tej, na ktorej leží jeho osada.
Ako vyhlasujú jeho kritici, škoda len, že s takou vervou nespolupracuje s políciou, keď vyšetrovala jeho finančné machinácie.
Príbeh Eveta Lvovica Liebermana (tak znie jeho pôvodné meno) je svojím spôsobom úspechom. Je o imigrantovi z Moldavska, ktorý sa naučil po hebrejsky nielen čítať, ale čítať aj medzi riadkami. To, že z jeho úspechu mnohých mrazí, je už iný príbeh.
(mik)
