Sviatok sv. Valentína dnes spájame s kvetmi a bonboniérou. Pochádza možno z luperkálií
Zajtra je sviatok Valentína a množstvo ľudí si vyzná lásku, obdaruje sa peknými darčekmi a napíše si či zatelefonuje svoje vyznania. Cirkev pritom pozná až deväť významných Valentínov. O tom svätom však koluje legenda kresťanská i pohanská.
Valentín
Valentínska legenda sa pravdepodobne začína starorímskymi luperkáliami. Sv. Valentín mohol byť kresťanským kňazom, ktorý napriek zákazu oddával vojakov armády. Komerčný sviatok vznikol až v 19. storočí.
V starovekom Ríme sa oslavovalo množstvo sviatkov a práve 14. a 15. februára to boli luperkálie na počesť Luperka (lovca vlkov), boha roľníctva, lovu a pastierov. Z tohto sviatku stáročiami napokon vznikli fašiangy.
Počas týchto sviatkov čistoty, keď Rimania prosili bohov o plodnosť, sa odohrávala aj „lotéria lásky“, keď dievčence dávali do osudia svoje mená a slobodní muži si ich žrebovali ako svoje nastávajúce – ako ženy, ktoré „chcelo šťastie“. Keď sa v Rímskej ríši ujalo kresťanstvo, sviatok nezrušili, len sa z neho vylúčili nemravné a vulgárne obrady.
Oficiálne sa valentínsky sviatok začal oslavovať v roku 496, keď ho ustanovil pápež Gelasius I., namiesto luperkálií. Obľúbený bol aj pre svoju časovú vhodnosť, lebo bol medzi Vianocami a Veľkou nocou a cirkev nepodporovala sobáše počas veľkých sviatkov. Valentín je napokon aj prvý jarný svätec, a meno Valentinus znamená mocný a zdravý. Až Druhý vatikánsky koncil v roku 1965 však rozhodol, že cirkev si nebude oficiálne pripomínať svätých, o ktorých nie sú dostatočné dôkazy.
FOTO - wikipedia.org
Z mučeníka patrón lásky Legenda Aurea približne z roku 1260 opisuje životy svätcov a tam sa spomína istý Valentinus, rímsky kresťanský kňaz a lekár, ako aj jeho menovec, svätý Valentín z Terni.
Môžeme sa azda domnievať, že ide o tú istú osobu. V Ríme vtedy už nevládli veľké dynastie a na tróne bol Klaudius II. Germanikus. Ríšu ohrozovali nájazdy polobarbarských germánskych kmeňov a on chcel mať silnú a oddanú armádu. Domnieval sa, že slobodní vojaci sú výkonnejší ako ženatí, a tak im vydal zákaz sobášov. Uzavrieť manželstvo mohli len veteráni, prípadne neodvedení muži.
Kňaz a kresťan Valentín bol známy ako orodovník pri morovej nákaze, bolestiach brucha, hlavy a pri epileptických záchvatoch. Nezmyselné nariadenie nerešpektoval a začal páry tajne sobášiť a neprestal napriek upozorneniam úradov. Zatkli ho preto a predviedli pred cisára. Klaudius mu ako kresťanovi dal možnosť dokázať, že Kristus je ten pravý Boh, lebo Rimania síce v tom čase uznávali len pohanských bohov, no Klaudius kresťanov nezabíjal.
Sudca Asterius doviedol Valentína do svojho domu, kde žila jeho už dva roky slepá dcéra. Valentín ju zázračne uzdravil modlitbami, no napriek tomu ho uvrhli do väzenia.
Podľa legendy odtiaľ písal listy tejto dievčine, lebo sa do nej zaľúbil a podpisoval sa ako Tvoj Valentín. Krista sa však nezriekol, lebo pre neho predstavoval mravnosť a čistotu, kým pohanskí bohovia roztopašnosť a skazenosť. Cisár ho dal bičovať, kameňovať a napokon ho popravili sťatím hlavy na Via Flaminia pri moste Milvio, a pri druhom míľniku je údajne pochovaný. Bolo to práve na sviatok luperkálií, 14. februára 269.
FOTO - wikipedia.org
Valentínska komercia Traduje sa, že prvú „valentínku“ poslal v 15. storočí z anglického Toweru, zo zajatia po prehranej bitke pri Azincourte, manželke orleánsky vojvoda Charles. Vo veľkom sa však začali posielať až v 19. storočí, keď sa začali hromadne vyrábať a predávať.
Sviatok sv. Valentína je teda pravdepodobne sviatkom mučeníka kresťanskej viery. Jeho odkazom je hrdinstvo a obetavosť. V dnešných časoch však do ľúbostných vyznaní vtrhla komercia.
K sviatku patria bonboniéry, parfumy, plyšové hračky, kytice či množstvo rôznych darčekov, všetky v znaku červeného srdiečka. Núka však možnosť prejaviť náklonnosť i priazeň svojim milovaným a blízkym. V tom je jeho večný odkaz.
Autor: Zora Sirácka
