MELBOURNE, BRATISLAVA. „Všetci sú preč. Všetci. Ich domy sú preč. Všetci sú mŕtvi v tých domoch,“ nariekal Christopher Harvey. Pochádza z mestečka Kinglake v štáte Victoria, kde oheň zabil väčšinu obyvateľov. Zachrániť sa podarilo len pár ľuďom, ktorí teraz z hrôzou zisťujú, čo napáchal najničivejší živel v histórii Austrálie.
Požiarnici a záchranári objavili v spálených domoch či autách najmenej 171 ľudí. Desiatky ľudí sú podľa agentúry Reuters nezvestné. Ďalší skončili s vážnymi popáleninami v nemocniciach. Jedna lekárka označila zranenia niektorých pacientov za vážnejšie, ako po bombových teroristických útokoch na Bali v roku 2002.
Mŕtve klokany
Plamene boli vysoké ako štvorposchodové budovy a v dôsledku silného vetra sa rýchlo šírili. Za obeť im padlo niekoľko mestečiek a o svoje domy prišli tisícky obyvateľov.
Oheň usmrtil aj stovky divo žijúcich zvierat, najmä kengury, klokany, ale aj dobytok farmárov. „Prišli sme o veľké množstvo zvierat. Obrovské straty sú aj na stádach dobytka,“ povedal prezident Asociácie na ochranu divo žijúcich zvierat Pat Brien pre AFP.
V Austrálii každoročne vypukne až 60tisíc požiarov, tieto však patria medzi najtragickejšie. Hrozivé je, že polícia predpokladá, že niektoré založili úmyselne podpaľači. Medzi časté príčiny však patrí aj úder blesku vo vysušenom buši, ktorý začne automaticky horieť.
Vedci podotýkajú, že vplyv na intenzitu požiarov má aj globálne otepľovanie, keďže buš je suchší, ako býval.
Experti predpokladajú, že vysoký počet obetí a materiálne škody donútia vládu, aby serióznejšie bojovala proti emisiám.
Zničené vinohrady
Škody sa vyšplhali na miliardu austrálskych dolárov, v oblasti, našťastie, nie sú veľké priemyselné zóny. Zhorelo však niekoľko vinohradov, ktoré vyrábali najlepšie vína v krajine.
Napriek tomu, že centrum požiarov je v okolí Melbourne, v pohotovosti je aj 700 kilometrov vzdialené Sydney. Polícia obyvateľom zakázala, aby si opekali v prírode. „Na Palm Beach, kam chodíme cez víkendy s rodinou, je úplný zákaz opekania,“ hovorí pre SME Hana Vájová.
Austrálsky expert na požiare zverejnil rady, ako sa správať pri vyčíňaní ohňa. Zlatým pravidlom je čo najskoršia evakuácia alebo boj do poslednej chvíle.
1. Nepodceniť nebezpečenstvo
Austrálske ohne sú hrozivé. Pôvodné eukalyptové lesy ľahko horia a chrlia žeravé ohníky. V okolí Melbourne plamene šľahali až do výšky päťdesiat metrov a životu nebezpečná zóna bola dvesto metrov pred ohňom. Človek sa mohol ľahko zadusiť.
2. Skorý útek alebo boj až do konca
Ak sa vám nepodarí včas utiecť, dôležité je pripraviť svoj dom na oheň. Treba postriekať hadicou strechu a odstrániť všetky ľahko horiace materiály. Odniesť treba aj záhradné lavice, stoličky či vyklčovať okolité kríky a stromy. Najhorším riešením je pokúsiť sa uniknúť autom.
„Auto sa veľmi rýchlo zahreje a ide o veľmi malý priestor,“ varuje expert na požiare Kevin Tolhurst z University v Melbourne.
3. Schovať sa do pivnice nie je záruka prežitia
Posledné požiare prežili dvaja manželia, ktorí sa schovali v podzemnom bunkri. Expert však varuje, že táto metóda je nebezpečná v situácii, keď nad vami horí dom. Pivnica sa môže naplniť oxidom uhličitým a prudko sa zvýši aj teplota.
Počas víkendu sa mnoho ľudí zachránilo tým, že skočili do bazénu alebo farmárskych rezervoárov vody.
4. Priamy boj s ničivým živlom
Oheň prejde cez dom za desať až pätnásť minút, počas ktorých sa odporúča nestáť pri oknách. Pri nich je teplota najsilnejšia. Neodporúča sa postriekať vodou, hrozia totiž vážne popáleniny. Voda na vašej pokožke sa môže začať variť.
Mimoriadne dôležité je chrániť si pľúca a dýchať cez vreckovku. „Najlepšie je pohybovať sa po miestnosti a dávať pozor, aby sa dnu nedostali nijaké žeravé uhlíky,“ hovorí Kevin Tolhurst.
5. Nepodľahnúť panike
Mnoho ľudí sa pôvodne rozhodne zostať doma a keď vidia hroziace nebezpečenstvo, snažia sa odísť. To je veľká chyba, keď zvyčajne pri pokuse o útek prídu o život.
„Zo skúseností vieme, že stratégia zostať v dome, ktorý je dobre ochránený, funguje. Stopercentnú bezpečnosť však nemôže garantovať nič,“ zhrnuje expert na požiare. Aj posledné udalosti dokazujú, že prežili ľudia, ktorí zostali doma a zbesilo neutekali preč.
Austrálski vedci hovoria, že za prudkosť a trvanie požiarov môže aj globálne otepľovanie. Vyzývajú vládu, aby sa intenzívne zapojila do boja proti emisiám CO2.
SYDNEY, BRATISLAVA. Za ničivé požiare sú čiastočne zodpovední aj sami Austrálčania. Tvrdia to tamojší vedci a organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia. „Nikdy som nevidel také extrémne počasie. Je to bezprecedentné,“ povedal univerzitný expert na požiare krovísk Mark Adams. Podľa neho môže najmenší kontinent očakávať v budúcnosti ešte extrémnejšie teploty.
Austráliu trápi nielen oheň, ale aj obrovské záplavy. Na juhovýchode boli až 46stupňové teploty, na severe zasa záplavy. Jednou z obetí je aj chlapec, ktorého zabil krokodíl.
„Očakávame, že zvyšovanie emisií skleníkových plynov bude pokračovať. To povedie k otepľovaniu a v prípade južnej Austrálie k ďalšiemu vysychaniu, čo zvýši nebezpečenstvo požiarov,“ tvrdí klimatológ Kevin Hennessy.
Niektorí experti tvrdia, že úrady by sa mohli v mnohom učiť od pôvodných obyvateľov aborigénov. Tí tisícky rokov preventívne vypaľovali lesné porasty, aby za?bránili masívnym požiarom.
Environmentalisti z Greenpeace tvrdia, že najdôležitejšie je, aby vláda ziintezívnila boj proti globálnemu otepľovaniu. Premiér Kevin Rudd po zvolení pristúpil ku Kjótskemu protokolu a sľúbil zníženie emisií skleníkových plynov o päť percent do roku 2020.
Ochrancovia životného prostredia však požadujú zníženie až o 25 percent tak, ako to plánuje Európska únia.
