TEL AVIV. Hizballáh, Hamas a Irán. Tieto tri hrozby sa podľa izraelských analytikov podieľajú na tom, že Izraelčania v utorkových voľbách budú vyberať strany od stredu doprava. Teda strany, ktoré volajú po nekompromisnosti a silovom riešení.
Bez pravice vláda nebude
Ešte stále nie je vylúčené, že z volieb víťazne vyjde centristická strana Kadima, ale ani tá nezostaví solídnu koalíciu bez pravice až ultrapravice.
A je dosť pravdepodobné, že v novom kabinete bude sedieť pravicový populista Avigdor Lieberman. To v prípade, že by voľby vyhral pravicový Likud aj relatívne umiernená Kadima.
Stále sa môže stať, že Lieberman zostane mimo vlády. Nikto mu však nezoberie „zásluhu“ na tom, že v Izraeli naštartoval debatu o tom, či je tamojšia demokracia v kríze, keď toľkí ľudia počúvajú človeka označovaného za Le Pena západného brehu. Intelektuáli a väčšina médií vystríha Izraelčanov pred tým, aby dali hlas jeho strane Náš domov Izrael. Lieberman je podľa nich nebezpečný.
Voliči, a hlavne mladí voliči, však podľa prieskumov podľahli jeho heslám o tom, že Arabom, ktorí nezložia sľub lojality Izraelu, treba zobrať občianstvo, aj návrhom na to, aby si izraelských Arabov „nechala“ palestínska samospráva, čím by sa židovský štát zbavil tejto početnej a podľa Liebermana „záškodníckej“ menšiny.
Lieberman šikovne manipuluje a Izraelčania, ktorí majú (oprávnený) pocit, že žijú v obkľúčení nepriateľov, na to reagujú. A nepočúvajú argumenty, že Liebermanove vyhlásenia o nelojalite Arabov silne pripomínajú rétoriku, ktorú v minulosti voči Židom uplatňovali v mnohých krajinách.
Mladí ľudia, často z periférie a zmiešaných arabsko-židovských osídlení, ktorí trávia čas pouličnými bitkami, však o tom nevedia. „Izrael konečne potrebuje diktatúru. Už dosť tých, čo nechcú byť takí ako my,“ vykrikoval v šote izraelskej televízie jeden z Liebermanových 18-ročných prívržencov.
Lieberman nikomu neprekáža
Problémom je, že Liebermana zrejme nehodlá ignorovať žiaden z víťazov volieb a napríklad ani tradične umiernení labouristi na neho dostatočne neútočia. To znepokojuje viacerých analytikov, ktorí sa obávajú, že z rasizmu sa v Izraeli stane norma.
Benjamin "Bibi" Netanjahu
Ak sa Benjamin Netanjahu vráti na premiérske kreslo, možeme očakávať nekompromisnú politiku.
Benjamin (Bibi) Netanjahu by v utorok v noci chcel konečne dosnívať svoj sen, že sa ešte raz stane premiérom židovského štátu. Predvolebné prieskumy ukazovali, že je to vysoko pravdepodobné, aj keď komplikovaný izraelský volebný systém ešte môže Bibimu všeličo vyparatiť.
Netanjahu so svojím Likudom je lídrom volieb od úplného začiatku. Ukázalo sa totiž, že mal pravdu, keď kritizoval stiahnutie Izraela z pásma Gazy a dávno pred mnohými hovoril o Hamastane. Posledné udalosti v Gaze mu len nahrávajú.
Bibi je nekompromisný: žiadne vyjednávania o Jeruzaleme, židovských osadách, Golanských výšinách a tvrdý postoj k Iránu. Netanjahu vraj v hĺbke duše nechce palestínsky štát.
Aspoň tak to tvrdia jeho kritici. Pravdou však je, že významné územné ústupky Palestínčanom urobili izraelskí lídri, ktorých svet označoval za jastrabov. Menachem Begin sa stiahol zo Sinaja a Ariel Šaron z pásma Gazy.
Netanjahu je známy cholerik, ale v tejto kampani sa zmenil. Vystupuje ako uhladený pán, umne pracuje so svojím barytónom a neukazuje sa so svojou nepopulárnou manželkou.
Výhodou je jeho perfektná angličtina aj západné spôsoby, ktoré väčšine izraelských politikov chýbajú.
Izraelčania tiež veria, že by mohol pomôcť ekonomike, čo už raz dokázal. Aj keď za cenu ozaj tuhého uťahovania opaskov.
Cipi Livniová
Šéfka izraelskej diplomacie by bola lepšou partnerkou pre amerického prezidenta Baracka Obamu.
Cipi Livniová by to dnes mohla teoreticky dokázať. Náskok Netanjahuovho Likudu pred jej stranou Kadima sa dramaticky zmenšoval. To spôsobovalo paniku v Likude a nádeje v Kadime.
Ak by sa splnili Livniovej túžby, stala by sa druhou premiérkou v dejinách Izraela.
Od začiatku to mala ťažké. Bola „len" za ženu. Rivali upozorňujú na jej neskúsenosť, ona oponuje, že je možno neskúsená, ale nie je neúspešná.
Vojna v Gaze jej poškodila. Izraelčania začali mať pocit, že z problémov ich vyvedú len silní muži a bývalí generáli. V takom svete nie je miesto pre Cipi (vtáčatko). Livniová sa však pozviechala. Aj preto, že jej mužskí protivníci zostali opojení z vojenského úspechu.
Usilovne si vybudovala imidž diplomatky, umiernenej, ale ráznej političky, ktorá ako o sebe sama vyhlásila „nerobí kávu, ale rozhodnutia". To by mohlo osloviť izraelské voličky, ktoré sú nespokojné s „macho" režimom v židovskom štáte.
Livniová hovorí o mieri s Palestínčanmi, ale sú otázky (Jeruzalem, palestínski utečenci), čo sú pre ňu tabu. Určite by bola prijateľnejšou partnerkou pre Obamu a Európu ako Netanjahu. To neznamená, že jej to pridáva sympatie izraelských voličov.
Arabskí poslanci ju paradoxne označujú za ešte horšiu alternatívu ako Bibi. Môžu za to jej výroky, že v Gaze nie je humanitárna kríza.
Palestínčanov izraelské voľby nezaujímajú. Každý politik je podľa nich proti nim.
TEL AVIV. Hoci Hamas, pásmo Gazy a mier s Palestínčanmi sú agendou izraelských volieb, spätne to nefunguje. „Úprimne, neverím, že izraelským voľbám niekto venuje pozornosť,“ vyhlásil hovorca Hamasu. Podobné názory ako z Gazy zaznievajú aj zo západného brehu. „Pokiaľ ide o izraelské strany, ani jedna z nich nie je dobrá pre Palestínčanov. Sú len zlé a horšie,“ povedal pre AP líder Fatahu Kadura Faris.
Palestínčania majú jednoducho pocit, že ak v Izraeli vyhrá ktokoľvek, nebude to pre nich dobre. Tento názor je rovnako silný ako ich presvedčenie, že každý, kto sedí v Bielom dome, je aj tak na strane Izraela.
Napriek deklarovanému nezáujmu však palestínski lídri uznávajú, že najhoršie by to mohlo byť s Netanjahuom. Livniová bude podľa nich vyjednávať o mieri, ale aj tak to nikam nepovedie.
Šéf palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás je pripravený vyjednávať s každou izraelskou vládou a očakáva od nej, že Izrael si začne plniť svoje medzinárodné záväzky.
Abbás má však medzi Palestínčanmi čoraz slabšie slovo. Izraelská ofenzíva v Gaze posilnila Hamas, a zdá sa, že ten sa nechystá s Izraelom vyjednávať.
ČO JE V STÁVKE
Voliči zvolia v poradí osemnásty 120-členný izraelský parlament známy ako Kneset. Občania dávajú hlasy straníckym kandidátkam, a nie jednotlivým poslancom. Kreslá v parlamente sa delia podľa percent hlasov získaných jednotlivými stranami.
KTO KANDIDUJE
O poslanecké kreslá sa so svojimi kandidátmi uchádza 33 politických strán.
Medzi kľúčové strany patria:
- vládna strana Kadima pod vedením ministerky zahraničných vecí Cipi Livniovej, hlavnej vyjednávačky Izraela s Palestínčanmi a podporovateľky zmierenia s arabským svetom;
- strana Likud vedená bývalým premiérom Benjaminom Netanjahuom, zástancom tvrdého prístupu voči Palestínčanom;
- Strana práce na čele s ministrom obrany Ehudom Barakom, ďalším expremiérom a niekdajším veliteľom armády, ktorý si v januári získal sympatie izraelskej verejnosti ako muž v popredí trojtýždňovej ofenzívy židovského štátu proti hnutiu Hamas v pásme Gazy. Aby sa dostala do parlamentu, strana musí získať minimálne dve percentá hlasov.
ZOSTAVENIE VLÁDY
V 60-ročnej histórii Izraela doteraz žiadna strana nezískala absolútnu väčšinu 61 kresiel v parlamente, krajinu vždy viedla koaličná vláda. Do siedmich dní od 18. februára, kedy zverejnia oficiálne výsledky volieb, sa izraelský prezident stretne so zástupcami politických strán a rozhodnú, ktorá strana má najväčšiu šancu zostaviť vládu.
Prezident neskôr poverí lídra strany, spravidla najsilnejšej v parlamente, zostavením kabinetu. Ten musí v lehote šiestich týždňov zostaviť vládnu koalíciu. Ak je úspešný, stane sa Premiérom/premiérkou; v prípade neúspechu prezident zostavením vlády poverí ďalšiu stranu.
ČÍSLA
- obyvateľstvo: 7,2 milióna, z ktorých 75 percent (5,5 milióna) tvoria Židia, 20 percent (1,4 milióna) sú Arabi, a zvyšok, označovaný ako "ostatní", sú väčšinou nežidovskí imigranti.
V Izraeli je 5.278.985 oprávnených voličov. Väčšina z 9263 volebných miestností v krajine sa otvorí o 07.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) a zatvorí o 22.00 h (03.00 h SEČ).
Voličská účasť v posledných parlamentných voľbách v roku 2006 dosiahla 63,2 percenta, čo je najmenej v dejinách krajiny.
Deň volieb je štátnym sviatkom a pracujúci majú voľno.
tasr
