Pred tristo rokmi dorazila do zálivu ostrova Más a Tierra britská loď Duke. Na jej palubu sa vyštveral Alexander Selkirk, škótsky námorník, ktorý poslúžil ako predloha k postave Robinsona Crusoa.
BRATISLAVA. Robinson Crusoe naozaj žil. Iba sa nevolal Robinson ani Crusoe, ani nebol živou postavou známej knihy od Daniela Defoa. Volal sa Alexander Selkirk a bol námorníkom a siedmym synom škótskeho obuvníka, ktorý na tichomorskom ostrove Más a Tierra - dnes Ostrov Robinsona Crusoa - pri čilskom pobreží strávil štyri roky a štyri mesiace. Našla a zachránila ho anglická a pravdepodobne pirátska loď Duke.
Na jej palubu vtedy vyliezol akýsi polobláznivý divoch, ktorý nebol schopný sformulovať zmysluplnú vetu.
Bez Piatka
V Defoeovom románe Robinson stroskotal na neznámom ostrove a pokúšal sa prežiť. Stretol domorodca Piatka, spolu zažívali viaceré - viac i menej príjemné - dobrodružstvá.
Selkirkov príbeh, ktorý autorovi románu asi poslúžil ako inšpirácia, bol oveľa prozaickejší. Ale nemenej zaujímavý. Selkirk nestroskotal. Naopak, na tichomorský ostrov bol vysadený: za neposlušnosť a po hádke s kapitánom vlastnej lode.
Alexander nebol práve príjemný človek, ako sedemnásťročný ušiel na more a obchádzala ho povesť hrdloreza a alkoholika, ktorý nemá morálne výčitky, zato má blízko k pirátstvu. Mal však šťastie, loď aj s kapitánom sa len niekoľko mesiacov po jeho vyhnanstve na opustenom ostrov potopila.
Na Ostrov Robinsona Crusoa ho nevysadili len tak. Podľa záznamov dublinského novinára Richarda Steela, ktorý sa s námorníkom rozprával v roku 1711, dostal k dispozícii čln, k dispozícii mal i kresadlo, pušný prah, tabak a Bibliu. Údajne aj nejaké knihy či základné navigačné prístroje.
Skutočný Robinson sa nemusel báť ani ľudožrútov. Báť sa skôr mohol nehostinného prostredia a ostatných námorníkov. Spoliehať sa, že vás prídu zachrániť, bolo asi rovnako pravdepodobné, ako že vás predajú do otroctva. Počas nocí ho trápili potkany, ktoré obhrýzali jeho oblečenie. Vraj sa preto pokúšal trénovať divoké mačky, aby spali v jeho blízkosti a odháňali nepríjemné hlodavce.
Lovec kôz
Ostrov Más a Tierra sa dnes oficiálne volá Ostrov Robinsona Crusoa a žije na ňom niekoľko stoviek obyvateľov, ktorí sa živia rybolovom. Je vulkanického pôvodnu a starý je asi štyri až šesť miliónov rokov. Selkirk na ostrove na rozdiel od románu nežil na pláži. Skôr na svahu sopky, kde si postavil dve chyže ako úkryt nielen pred počasím - ktoré je na ostrove mierne, ale aj pred ostatnými ľuďmi. Bál sa najmä Španielov.
Relatívne príjemná klíma ostrova mu však umožňovala pohodlne žiť. Podľa predbežných nálezov sa živil najmä lovom divých kôz. Tie mu dávali nielen mäso, ale aj kože a šľachy, ktoré bežne využíval a šil si z nich oblečenie. V takýchto porivozórnych šatách z kozích koží ho našla aj posádka lode Duke. „A vyzeral naozaj divoko,“ opísali ho záchrancovia.
Selkirk bol vlastne zloduch. Po návrate do „normálnej“ spoločnosti sa i naďalej správal ako zviera. Bol bitkárom a veľa pil, hovorí sa dokonca, že mal naraz dve manželky. Na more sa však vrátil a v Afrike 13. decembra 1721 na následky žltej zimnice zomrel. Ešte predtým však hovoril s viacerými spisovateľmi a dobovými novinármi - a svoj príbeh predal „médiám“.
Pre Daniela Defoa, ktorý v roku 1719 prvý raz publikoval Robinsona Crusoa, bol inšpiráciou, ako postava sa však objavil aj v básni Osamelosť Alexandra Selkirka od Williama Cowpera.
