PRAHA. vačný nenávratný príspevok vo výške 500 eur. Cudzincovi navyše zostane možnosť neskôr sa do Česka za prácou opäť vrátiť.
Program, na ktorý vláda vyčlenila 60 miliónov Kč (2,15 mln. eur) a ktorý začína platiť okamžite, je adresovaný najmä zahraničným robotníkom z Vietnamu a ďalších krajín Ázie.
Krok vlády, o ktorom sa v Prahe hovorilo už niekoľko dní, súvisí s obavami ministerstva vnútra, že cudzinci, najmä z Ázie, ktorí v ČR v dôsledku krízy stratia prácu a nebudú mať peniaze alebo chuť vrátiť sa domov, sa môžu dostať do tieňovej ekonomiky alebo sa môžu dopúšťať trestnej činnosti.
Podľa českého ministra vnútra Ivana Langera existujú odhady, že iba do konca marca stratí v ČR prácu až 12.000 zahraničných zamestnancov.
V ČR je legálne vyše 40.000 občanov Vietnamu. Ide o najväčšiu mimoeurópsku komunitu v Česku. Prepúšťanie z tovární sa v ostatných mesiacoch dotklo v ČR aj cudzincov z Ukrajiny, Poľska a Slovenska.
Český model by sa na Slovensku dotkol malej skupiny ľudí
Na Slovensku by sa ale takéto riešenie mohlo dotknúť iba malej skupiny ľudí. Až 99,5 percenta pracovnej sily v SR tvoria totiž Slováci. "Slovenská republika je dosť unikátna spomedzi krajín Európskej únie (EÚ) tým, že máme na trhu práce veľmi nízky počet cudzincov. Máme veľmi homogénnu pracovnú silu, čo sa týka národností," povedal pre TASR riaditeľ Odboru medzinárodných vzťahov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Boris Katuščák. Zároveň dodal, že v Českej republike je cudzincov ďaleko viac. "Tam tvoria niekoľko percent pracovnej sily. Podobne je tomu napríklad i v Rakúsku či Španielsku," povedal.
Ako uviedol hovorca ministerstva vnútra (MV) Erik Tomáš, Migračný úrad MV SR eviduje na Slovensku 8522 cudzincov z takzvaných tretích krajín, teda tých, ktorí nepochádzajú z členských štátov EÚ. Podľa hovorkyne Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Danice Lehockej k 31. decembru 2008 u nás takýchto ľudí pracovalo 5268. ÚPSVaR však eviduje prílev pracujúcich cudzincov iba v tom prípade, ak idú na Slovensko pracovať na základe pracovnej zmluvy.
"Vo všeobecnosti občania tretích krajín potrebujú pracovné povolenia, ale my sledujeme len tých, ktorí sem prichádzajú pracovať na základe pracovnej zmluvy. Pokiaľ prichádzajú cudzinci iba podnikať a nepracujú na základe zmluvy so zamestnávateľom, tí idú mimo nás, čiže o tých nevieme. Preto sa trochu naše čísla líšia," vysvetlil Katuščák.
Z takzvaných tretích krajín u nás pracuje najviac Ukrajincov. K 31. decembru 2008 ich bolo evidovaných 990, čo je o 400 viac ako k 31. decembru 2007. Až k takmer 6,5-násobnému nárastu došlo v prípade Vietnamcov. V roku 2007 ich bolo na Slovensku 140, k poslednému dňu roka 2008 ich však už u nás legálne pracovalo 850.
K takmer žiadnemu nárastu nedošlo v prípade Kórejčanov, tých bolo ku koncu roku 2008 na Slovensku 472. "Práve v tomto prípade v drvivej väčšine ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo špecialistov, ktorí implementujú technológie pre závody ako Samsung alebo Kia," vysvetlil Katuščák. Zo Srbska v SR pracuje 204 ľudí. "Tie ostatné počty sú už menšie," dodal riaditeľ Odboru medzinárodných vzťahov ÚPSVaR.
Podľa štatistík ku koncu roka 2008 na Slovensku pracovalo, vrátane ľudí z Európskej únie, celkovo 14.241 cudzincov, čo je asi 0,5 percenta z celkovej pracovnej sily v národnom hospodárstve. V rámci celkového počtu pracujúcich cudzincov na Slovensku má zhruba 25 percent vysokoškolské vzdelanie, 65 percent stredoškolské a zvyšok základné vzdelanie. "My nemáme na trhu práce, čo je tiež výhodou v porovnaní s mnohými inými krajinami, veľký počet cudzincov, ktorí by nemali vzdelanie," vyjadril sa Katuščák.
