MNÍCHOV, BRATISLAVA. Je čas stlačiť gombík reset. Druhý muž Ameriky Joe Biden týmito slovami na bezpečnostnej konferencii v Mníchove ohlásil novú éru vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
V čase, keď Moskva vystupuje agresívne proti americkému protiraketovému štítu v strednej Európe, buduje vojenské základne v odtrhnutých gruzínskych regiónoch a protestuje proti ďalšiemu rozširovaniu NATO, chce americký viceprezident Biden nanovo a čo najviac spolupracovať s Kremľom.
Radar áno, ale.. Malo by sa to prejaviť aj v plánovanom americkom protiraketovom štíte v Česku a Poľsku. Ten síce Biden podporil, no podmienil ho efektivitou a rozumnými finančnými nákladmi. „Budeme pokračovať vo vývoji protiraketovej obrany ako protiváhy rastúcej iránskej kapacite za predpokladu, že táto technológia bude účinná a bude zodpovedať vynaloženým nákladom,“ povedal Biden.
Naznačil tak, že ak sa americký radar stavať bude, určite to nebude tak rýchlo, ako s tým počítala vláda Georgea Busha, a nemusí byť ani v Česku.
Základný problém s novou americkou politikou a myslením západných politikov: myslia si, že ich partneri myslia rovnako. Čítajte komentár Petra Morvaya Krivé zrkadlo - kliknite.
Biden sa včera v Mníchove stretol s ruským vicepremiérom Sergejom Ivanovom. Ten zjemnenie rétoriky americkej strany ocenil „veľmi pozitívne“. Išlo o prvé stretnutie na takej vysokej úrovni, odkedy sa Barack Obama ujal prezidentského úradu.
Neuznávame sféru vplyvu Bidenova vízia Rozširovanie NATO
Gruzínsko aj Ukrajina majú právo vstúpiť do aliancie, ak sa preto rozhodnú. Vzťahy s Ruskom
Amerika chce mať veľmi dobré a otvorené vzťahy s Moskvou a je ochotná jej v niektorých otázkach ustúpiť. Neuznáva však jej sféru vplyvu, a preto otvorene podporuje aj spojencov, ktorých chce mať Rusko plne pod kontrolou.
Americký radar
Je to dobrý projekt proti zlým úmyslom Iránu, ale ešte nevieme, ako s ním naložíme. Ak nie je účinný, neoplatí sa nám doň investovať.
Afganistan
Pre obnovu krajiny a zlikvidovanie Talibanu chceme urobiť ešte viac. To isté žiadame aj od európskych spojencov.
Biden nie vo všetkom potešil ruského kolegu Ivanova.
Spojené štáty aj napriek odporu Ruska aj naďalej podporujú ambície Gruzínska aj Ukrajiny pri vstupe do NATO. Na Moskvu zaútočil Biden pre jej podporu gruzínskych odtrhnutých regiónov. „Neuznáme Abcházsko ani Južné Osetsko ako nezávislé štáty,“ povedal Biden a pokračoval, „neuznávame sféru vplyvu žiadnej krajiny. Stále si myslíme, že suverénne krajiny majú právo robiť svoje vlastné rozhodnutia a vyberať si svoje vlastné aliancie“.
„Na jednej strane chce Amerika zlepšiť vzťahy s Ruskom, ktoré boli za Georgea Busha katastrofálne, zároveň však v určitých líniách, akým je napríklad podpora spojencov, ostáva nezmenená,“ hovorí Tomáš Valášek z londýnskeho Centra pre európsku reformu.
Obama chce podľa neho využiť moment tranzície a vrátiť vplyv americkej diplomacie, ktorá za jeho predchodcu stratila reputáciu. To sa podľa Valáška prejavilo aj počas minuloročnej vojny v Gruzínsku, keď stáli Spojené štáty mimo vyjednávania o prímerí a hlavné slovo mal Nicolas Sarkozy.
Sarkozy pritvrdil Práve francúzsky prezident zvolil na mníchovskej konferencii voči Rusku ostrejší tón.
Moskvu vyzval, aby spolu so Západom pritlačila na Irán a pomohla zastaviť jeho podozrivé jadrové aktivity. „Rusko sa musí rozhodnúť, ktorú tvár nám ukáže. Ak chce mier, malo by to ukázať. Ak chce byť globálny hráč, malo by nám s Iránom pomôcť,“ povedal Sarkozy podľa agentúry Reuters.
Moskva blokuje prísnejšie sankcie voči Iránu a podporuje výstavbu jadrových elektrární v krajine. Práve hrozba teheránskeho režimu a obavy, že vyvíja atómovú zbraň, je hlavným americkým argumentom pre výstavbu protiraketového štítu v Európe.
Londýnsky denník Times minulý týždeň naznačil, že USA by sa ho mohli vzdať, ak by sa Rusko zaviazalo znížiť počet jadrových hlavíc. „To by bola veľmi podivná dohoda,“ myslí si analytik Tomáš Valášek, „priznali by tým, že Európu netreba chrániť pred Iránom“.
Obama sa ešte nerozhodol Nemenovaný zdroj z Obamnovej administratívy denníku New York Times povedal, že Biely dom stále nevie, ako s protiraketovým štítom naložiť. Od veľkých ústupkov ich mohlo odradiť aj zatvorenie americkej leteckej základne v Kirgizsku, ktoré vyháňa Američanov na tlak Moskvy.
Česi veria, že radar bude
Američania možno svoj radar v Brdoch založia do šuflíka. Vládni politici pripúšťajú len zdržanie.
PRAHA, BRATISLAVA. Americký viceprezident Joe Biden sa o americkom protiraketovom štíte v Európe vyjadril v Mníchove veľmi nejasne a dokonca ani nespomenul, kde by mal stáť.
Napriek tomu českí politici veria, že americký radar v Brdoch vyrastie. „Tie drastické titulky o tom, že radar Obama pochoval, taký pocit si skutočne nemohol odniesť z rokovaní nikto,“ citovala agentúra ČTK českú ministerku obrany Vlastu Parkanovú, ktorá sa preslávila tým, že na obhajobu radaru dokonca naspievala pesničku.
Parkanová sa spolu s českým vicepremiérom Alexandrom Vondrom stretla s americkým poradcom pre otázky národnej bezpečnosti Jamesom Jonesom, ktorý ich mal ubezpečiť, že radar v Česku určite postavia. Obaja pripustili zdržanie pre finančnú krízu.
V Prahe zaznievajú čoraz skeptickejšie hlasy. „Šuflík, do ktorého smerujú plány na americký radar v Česku, bude hlboký a navyše sa od neho aj stratí kľúč,“ napísal komentátor Ivan Hoffman v denniku.cz potom, čo koniec projektu predpovedal bývalý poradca amerických prezidentov Zbigniew Brzezinski.
Narážal na podpísanú dohodu o radare medzi Českom a Amerikou, ktorú musí ešte schváliť český parlament. Na to však premiér Mirek Topolánek nemá dosť hlasov. A ako sa ukazuje, možno ich nakoniec ani potrebovať nebude.
