UDINE, BRATISLAVA. Už sedemnásť rokov je poslednou udalosťou jej života zrážka s automobilom BMW. Keď v januári 1992 upadla 21ročná študentka Eluana Englarová do kómy, nikto netušil, či a kedy sa z nej preberie. Jej meno pozná dnes každý Talian.
Spája sa s bezprecedentným rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorý 13. novembra 2008 udelil jej otcovi právo odpojiť ju od prístrojov, ktoré ju udržiavajú pri živote.
Prípad Eluany sa však môže stať míľnikom, aký si história Talianska nepamätá. Keď v utorok bezvládnu Eluanu previezli z lombardskej Kliniky blahoslaveného Luigiho Talamoniho v jej rodnom Lecco do nemocnice La Quiete v Udine, kde sú lekári ochotní začať s procedúrou odpojenia od umelej výživy, zasiahla proti rozhodnutiu súdu vláda.
Prezident kontra premiér
Kabinet premiéra Silvia Berlusconiho včera schválil nariadenie, ktoré zakazuje lekárom prerušiť vyživovanie pacientky, kým nebude dôsledne preskúmané, či by to nebolo v rozpore s ústavou krajiny.
„Vynaložíme všetku snahu, aby sme ju nenechali zomrieť,“ povedal internetovej verzii denníka La Repubblica taliansky premiér Silvio Berlusconi. „Nevezmem si na seba zodpovednosť za smrť Eluany,“ dodal Berlusconi.
Právnici rodiny Englarovcov považujú rozhodnutie vlády za „ústavnú abnormálnosť, akú Talianska republika nezažila“. Ešte pred schválením nariadenia upozornil taliansky prezident Giorgio Napolitano vládu, že dekrét, ktorý neguje rozhodnutie súdu, je protiústavný a nebude ho môcť podpísať.
Berlusconi včera prezidentovi odkázal, že buď dekrét podpíše, alebo vláda odhlasuje zmenu ústavy. Vatikán, ktorý asi naj?ostrejšie kritizoval vlaňajšie rozhodnutie súdu, iniciatívu vlády privítal. „Vláda sa zachovala odvážne, vypočula nás,“ citoval denník La Repubblica stanovisko Vatikánu.
Lekári na klinike La Quiete začali s procedúrou postupného znižovania dávok živín pre pacientku včera ráno. Po 48 hodinách od tohto kroku je už celý proces nezvratný. Aj preto konal vládny kabinet narýchlo.
Vatikán protestuje
Právnici Englarovcov pripúšťajú, že keď nariadenie nadobudne platnosť, všetko zablokuje. „Nemôžem lekárom dovoliť, aby spáchali trestný čin,“ povedal advokát Giuseppe Campeis agentúre ANSA.
Minister zdravotníctva Maurizio Sacconi už poslal do kliniky v Udine inšpektorov, ktorí majú dohliadať na dostatočnú medicínsku starostlivosť o 38ročnú Eluanu Englarovú.
Do prípadu sa od začiatku výrazne zapájala katolícka cirkev. Vatikán považuje odpojenie od prístrojov za eutanáziu. Prerušenie umelého vyživovania Eluany označil vatikánsky minister zdravotníctva, kardinál Javier Lozano Barragán za „odpornú vraždu“.
Aktivisti upozorňujú na fakt, že aj po odpojení od hadičiek môže Englarová vydržať bez tekutín možno až osem dní. Zomrie zrejme na dehydratáciu. „Terry Schiavová, ktorá zomrela vo veku 41 rokov 31. marca 2005 na Floride, žila ešte asi dva týždne po tom, čo ju lekári odpojili,“ povedala denníku Corriere della Sera anestéziologička Rosalba Tufanová.
Amato de Monte, primár z kliniky v Udine tvrdí, že Eluana nebude trpieť, lebo je mŕtva už vyše 17 rokov.
Nechcela zomrieť
Priatelia Eluany vravia, že si ju pamätajú ako energické dievča, ktoré milovalo život.
LECCO, BRATISLAVA. Zastretý pohľad a nehybné telo na nemocničnom lôžku. Pre priateľov Eluany Englarovej je to najsmutnejší pohľad. Poznali ju ako nádherné dievča, plné života, kráľovnú diskoték. Až do 18. januára 1992. Po dopravnej nehode upadla do kómy. Mala len 21 rokov. Mnohí z jej priateľov odvtedy ukončili štúdiá, založili si rodiny, majú deti.
Pre Eluanu sa však zastavil čas. Paralizovanú ju každé dve hodiny otáčajú v posteli. Oči otvára a zatvára s východom a západom slnka. Potravu jej do žalúdka privádzajú cez nos hadičky a umývať ju musia špongiami. Je príliš mimo, aby žila a príliš živá, aby ju považovali za mŕtvu. Rozhodnutie ukončiť jej život však oživilo spomienky.
„Stratila som vtedy svoju najlepšiu priateľku," spomína Laura Portaluppiová pre portál zadig.it. Vraj myslela len na štúdium. „Nikdy som ju nepočula hovoriť o smrti," pridáva sa jej bývalá spolužiačka Laura Magistrisová. „Päť rokov sme chodili na Jazykové lýceum Marie Pomocnice a nikdy takéto reči neviedla," dodáva. „Bola slnkom, radosťou," tvrdí aj jej profesorka Rina Gattiová. „O tom hovorila, tak žila," hovorí a nechápe, prečo je jej rodina presvedčená, že by si priala zomrieť.
(toh)
