MNÍCHOV, BRATISLAVA. Všetky tohtotýždňové špekulácie o nových vzťahoch medzi Amerikou a Ruskom môže v jednom prejave potvrdiť alebo vyvrátiť. Americký viceprezident Joe Biden by mal dnes na mníchovskej konferencii o bezpečnosti predstaviť zahraničnú politiku vlády Baracka Obamu. A slovami jedného z diplomatov pre New York Times by to malo byť „dramatické".
Povie to nahlas?
Kým americké médiá mlčali, britské noviny tento týždeň informovali, že Barack Obama americký vzťah k Rusku zmení.
S Moskvou sa údajne dohodol na radikálnom znižovaní počtu jadrových zbraní oboch krajín. Stará dohoda START1 podpísaná ešte v roku 1991 vyprší už v decembri tohto roku a nová by mala znížiť jadrové hlavice oboch krajín až o 80 percent.
Konferencia v Mníchove
- Najväčšia neformálna konferencia o bezpečnosti sa uskutočňuje do roku 1962.
- Očakáva, že Američania budú hľadať počas víkendu podporu svojich operácií v Afganistane.
- Niektoré médiá hovoria, že USA môžu oficiálne potvrdiť pozastavenie výstavby protiraketového štítu v Česku a Poľsku. Prípadne naznačiť novú stratégiu vo vzťahoch s Ruskom.
vas
Niektorí analytici očakávajú, že Biden oficiálne oznámi prvé kroky k podpisu dohody práve dnes v Mníchove. Znižovanie jadrových hlavíc Rusi vítajú a dokonca sa na tom podľa britského denníka Daily Telegraph snažili dohodnúť s prezidentom Bushom počas predchádzajúcich rokov. Jedným z dôvodov má byť aj to, že ich „arzenál je zastaraný a tak či tak ho budú musieť vyradiť z prevádzky".
Za znižovanie jadrových zbraní, čo je podľa britských Timesov po Iraku a Afganistane treťou hlavnou prioritou Baracka Obamu v zahraničnej politike, sú ochotní Američania ustúpiť Rusom vo viacerých veciach. Jednou z nich by mal byť aj odloženie Moskvou kritizovaného protiraketového štítu v Česku a Poľsku. Niektorí analytici predpovedajú, že práve tento krok má dnes nahlas oznámiť Joe Biden v Mníchove.
Praha však verí, že projekt sa neodloží. Už v utorok sa šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg stretne s americkou kolegyňou Hillary Clintonovou vo Washingtone.
Priorita Afganistan
V tejto chvíli je isté len jedno. Okrem iného sa Američania budú na stretnutí tristo politikov, diplomatov a bezpečnostných expertov snažiť presvedčiť svojich spojencov, aby podporili ich vojenské operácie v Afganistane. Američania chcú rozbúrenú krajinu upokojiť zdvojnásobením svojho kontingentu. Európski spojenci sa naopak zvyšovať vojakov nechystajú.
Ruskoamerické vzťahy na tomto podujatí naposledy zaujali v roku 2007, keď vtedy ešte prezident Ruska Vladimir Putin tvrdo zaútočil na Georgea Busha a kritizoval „rozpínavosť Spojených štátov".
Kremeľ testuje Obamu
MOSKVA, BRATISLAVA. Kremeľ akoby skúšal ako ďaleko môže zájsť. V tom istom čase, keď vítal americkú inicatívu so znižovaním zbraní, robil všetko preto, aby si USA a jej spojencov nahneval.
Tento týždeň pritlačil (s dvojmiliardovou finančnou pomocou) Kirgizsko, aby vyhodilo Američanov z ich jedinej leteckej základne v Strednej Ázii. Tá je pre NATO veľmi prospešná pri zabezpečovaní náročnej logistiky vo vysokohorskom Afganistane.
Moskva napínala svaly aj na Kaukaze. Oznámila, že v separatistickom Abcházsku, ktoré podľa medzinárodného práva patrí Gruzínsku, vybuduje dve vojenské základne.
rek
Kissinger je späť. Koketuje s Rusmi
Americký diplomat, ktorý znižoval napätie s Rusmi počas studenej vojny, robí to isté aj pre Obamu.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Legenda diplomacie studenej vojny sa vrátila. Tvrdí to britský denník Daily Telegraph.
Henry znovu v Kremli
V čase, keď Barack Obama len čakal na svoju inaugráciu, vyslal do Moskvy Henryho Kissingera. Počas utajenej návštevy ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva mal bývalý americký minister zahraničia vyjednať dohodu o znížení jadrových zbraní.
Daily Telegraph o tom napísal včera s odvolaním na nemenovaných západných diplomatov. Kissinger (85) údajne zo schôdzky v Kremli odchádzal s úspechom. Rusom sa nápad zapáčil.
Ak by sa informácie denníka potvrdili, bol by to impozantný návrat Kissingera do veľkej diplomacie.
Dohoda o redukcii jadrových zbraní START1 vyprší už tento rok a Obama by ju rád nahradil ambicióznejším plánom, ktorý by znížil počet jadrových zbraní na tisíc pre obidve krajiny. Aj za cenu, že USA sa vzdajú radaru v Česku.
Rusi ho majú radi
Kissinger sa preslávil počas studenej vojny ako poradca a minister zahraničia republikánskych prezidentov Nixona a Forda.
Výrazne prispel k zníženiu napätia medzi Sovietskym zväzom a Američanmi. Obe strany v tom čase podpísali prvé zmluvy o obmedzení atómových zbraní.
V Kremli patrí Kissinger medzi najobľúbenejších amerických politikov. Viackrát sa stretol s premiérom Vladimirom Putinom a namiesto kritiky Ruska uprednostňuje spoluprácu. „Cesta konfrontácie sa musí skončiť," napísal pre Washington Post.
Obama si ho podľa Daily Telegraph vybral aj preto, že ako bývalý republikánsky minister môže presvedčiť republikánov v Kongrese, aby podporili znižovanie počtu jadrových hlavíc. Kissinger nedávno na adresu Obamu povedal, že má „veľkú príležitosť vytvoriť nový svetový poriadok". A sám môže byť pri tom.
Tomáš Vasilko
