Keď sme nedávno leteli do Viedne, sedel s nami v lietadle aj izraelský politik Avigdor Lieberman.
Teda nie s nami. V prvej triede, kde poriadne preháňal rakúske letušky. Tie evidentne netušili, o koho ide.
So zaťatými zubami sa naňho usmievali, a keď ctihodný politik odvrátil tvár, prevracali oči jedna radosť.
Bolo mi ich ľúto, a tak som jednej z nich pošepkala, že tomu otravnému pánovi hovoria aj izraelský Haider. Hneď jej v očiach zažiarila iskrička porozumenia.
Väčšina našich izraelských spolucestujúcich bola z Liebermana celkom vzrušená. Tento chlapík, pôvodom z Moldavska (som si istá, že máloktorý rodený Izraelčan vie, kde to presne je), je totiž podľa časti Izraela jediný, kto vie, ako urobiť poriadky s Arabmi.
Aspoň o tom dokola vykladá. Jeho plán, ako to urobiť, vyzerá jednoducho. Presne ako svet politikov jeho typu.
Na taktiku ručne, stručne sa Lieberman spoliehal, už keď bol vyhadzovačom v nočnom bare. Tam nadobudol spôsoby, ktorých sa len ťažko zbaví.
Keď sa k tomu priráta jeho imidž báťušku cára s vražedným pohľadom a zafúľaný výzor (ten chlap nikdy nemal poriadne uviazanú kravatu), máme tu chlapíka, ktorý rovnako desí, ako fascinuje.
Mnohí moji izraelskí známi sa hnevajú, keď o Liebermanovi nehovorím s úctou.
Vraj som jednou zo svorky tých novinárov, čo majú problém s tým, ako priamo hovorí o problémoch.
Márne im vysvetľujem, že nemám problém s tým, ako Lieberman pomenúva problémy (často pomerne presne), ale ako ich navrhuje riešiť.
Nemôžem si pomôcť, ale cítim pri ňom taký ten chlad, aký vanie len z Moskvy.
Ale tu sa to ťažko vysvetľuje. Tu je Lieberman buldog, čo nechce pustiť kosť a je jedno, či to robí demokraticky, alebo inak. Vraj na arabskú náturu treba „ruskú" tvrdú ruku, hovoria v Izraeli.
Tak len dúfam, že v utorok, keď sa zavrú volebné miestnosti, vyjde Lieberman a jeho politika na psí tridsiatok.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
