Izrael má svojho Haidera -­ Avigdora

Keď sme nedávno leteli do Viedne, sedel s nami v lietadle aj izraelský politik Avigdor Lieberman.

Teda nie s nami. V prvej triede, kde poriadne preháňal rakúske letušky. Tie evidentne netušili, o koho ide.

So zaťatými zubami sa naňho usmievali, a keď ctihodný politik odvrátil tvár, prevracali oči jedna radosť.

Bolo mi ich ľúto, a tak som jednej z nich pošepkala, že tomu otravnému pánovi hovoria aj izraelský Haider. Hneď jej v očiach zažiarila iskrička porozumenia.

Väčšina našich izraelských spolucestujúcich bola z Liebermana celkom vzrušená. Tento chlapík, pôvodom z Moldavska (som si istá, že máloktorý rodený Izraelčan vie, kde to presne je), je totiž podľa časti Izraela jediný, kto vie, ako urobiť poriadky s Arabmi.

Aspoň o tom dokola vykladá. Jeho plán, ako to urobiť, vyzerá jednoducho. Presne ako svet politikov jeho typu.

Na taktiku ručne, stručne sa Lieberman spoliehal, už keď bol vyhadzovačom v nočnom bare. Tam nadobudol spôsoby, ktorých sa len ťažko zbaví.

Keď sa k tomu priráta jeho imidž báťušku cára s vražedným pohľadom a zafúľaný výzor (ten chlap nikdy nemal poriadne uviazanú kravatu), máme tu chlapíka, ktorý rovnako desí, ako fascinuje.

Mnohí moji izraelskí známi sa hnevajú, keď o Liebermanovi nehovorím s úctou.

Vraj som jednou zo svorky tých novinárov, čo majú problém s tým, ako priamo hovorí o problémoch.

Márne im vysvetľujem, že nemám problém s tým, ako Lieberman pomenúva problémy (často pomerne presne), ale ako ich navrhuje riešiť.

Nemôžem si pomôcť, ale cítim pri ňom taký ten chlad, aký vanie len z Moskvy.

Ale tu sa to ťažko vysvetľuje. Tu je Lieberman buldog, čo nechce pustiť kosť a je jedno, či to robí demokraticky, alebo inak. Vraj na arabskú náturu treba „ruskú" tvrdú ruku, hovoria v Izraeli.

Tak len dúfam, že v utorok, keď sa zavrú volebné miestnosti, vyjde Lieberman a jeho politika na psí tridsiatok.