MNÍCHOV. V luxusnom hoteli Bayerischer Hof v Mníchove si v piatok svetová politika sľubuje predovšetkým od nového amerického viceprezidenta Joa Bidena ako prominentného hosťa ozrejmenie budúceho zahraničného a bezpečnostného politického kurzu USA. Až do začiatku bezpečnostnej konferencie sa všetky oči obracali na novú americkú vládu a jej debut na poli zahraničnej politiky.
Konferenciu otvorí poobede nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier prejavom o odzbrojení. Až do nedele účasť prisľúbilo viac než 12 šéfov štátov a vlád, medzi nimi aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy či afganský prezident Hámid Karzaj.
Zúčastniť by sa mal aj vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu a nový slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák. Celkovo by sa na konferencii malo zísť okolo 300 účastníkov z viac ako päťdesiatich krajín. Tohoročná 45. bezpečnostná konferencia sa zameria predovšetkým na NATO, Rusko, zemný plyn a Blízky východ.
Vedúci konferencie Wolfgang Ischinger však varuje pred prehnanými očakávaniami stretnutia politických špičiek. "Ani Európania, ani americký prezident (Barack) Obama, nevlastnia čarovný prútik, ktorým by zbavili svet problémov týkajúcich sa bezpečnosti Európy a stabilného usporiadania sveta," povedal Ischinger.
Na konferencii o bezpečnosti možno zaznie nová doktrína USA
Nová administratíva Spojených štátov odhalí prvé podrobnosti svojej zahraničnopolitickej vízie na každoročnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove, ktorá sa začína dnes.
Americký viceprezident Joseph Biden prednesie na trojdňovom stretnutí kľúčový prejav, ktorý má pomôcť zlepšiť vzťahy medzi NATO a Ruskom a zaoberať sa krokmi Iránu a Severnej Kórey smerujúcimi k šíreniu jadrových zbraní.
Na dnešných rozhovoroch o kontrole zbrojenia a jadrových zbraniach sa zúčastnia bývalý hlavný vyjednávač Iránu v rokovaniach o denuklearizácii a v súčasnosti predseda parlamentu Alí Laridžání a generálny tajomník Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Muhammad Baradej, indický vládny poradca pre národnú bezpečnosť M.K. Nárájanan a francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner.
Väčšina účastníkov však s najväčším napätím očakáva práve Bidenov sobotný prejav a prvé náznaky toho, ako chce nový prezident Barack Obama riešiť bezpečnostné problémy sveta.
Obama chce obrátiť stránku za érou prezidenta Georgea W. Busha, ktorý rozdelil Európu v spore o vojnu v Iraku a prispel k rastu napätia s Ruskom.
"Američania na tomto mieste vždy prezentovali svoju doktrínu. Každý čaká, aké budú prvé idey," uviedol pre tlačovú agentúru AFP nemenovaný predstaviteľ EÚ.
Podľa predstaviteľov USA Biden zdôrazní, že "nie je nutné rozhodovať sa medzi bezpečnosťou a hodnotami" a že jeho prejav bude zameraný na "určenie správneho tónu" budúcich vzťahov.
Objavili sa špekulácie, že Biden, ktorý okrem formálneho zasadnutia absolvuje sériu bilaterálnych rokovaní, oznámi revíziu obranného raketového štítu, ktorý Bush chcel rozšíriť do Európy.
Mníchov sa ponúkol, že prijme Ujgurov z Guantánama
Sedemnástich príslušníkov čínskej ujgurskej menšiny možno premiestnia z väzenského tábora na americkej vojenskej základni Guantánamo do Mníchova. Mesto v piatok potvrdilo informáciu, ktorá sa objavila v denníku Süddeutsche Zeitung, že je ochotné Ujgurov z Guantánama prijať.
Návrh však ešte musí schváliť aj kabinet kancelárky Angely Merkelovej, ktorý vo veci prípadného prijatia zajatcov z Guantánama doteraz vysielal rozporuplné signály. Zástancom prijatia Ujgurov je napríklad šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier, najväčším odporcom je minister vnútra Wolfgang Schäuble.
Sedemnástich Ujgurov zatkla americká armáda krátko po začiatku vojenskej operácie v Afganistane. Na Guantáname ich väznili sedem rokov. Všetkých sedemnástich už zbavili obvinení z terorizmu, Washington ich však odmietol vydať do Číny, pretože sa obáva, že by tam mohli čeliť perzekúciám. Peking trvá na tom, že Ujgurov treba súdiť v Číne, pretože údajne ide o príslušníkov separatistickej skupiny, ktorá sa usiluje o vytvorenie samostatného ujgurského štátu a ktorá je aj na zozname teroristických organizácií OSN.
