Ruský výstredný chemik vraj prišiel na svoj najväčší objav vo sne. Zmenil tak chémiu
Nachádzal vzorce a poriadok tam, kde druhí videli iba chaos. Jeho periodická tabuľka chemických prvkov patrí ku klenotom modernej vedy. Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa narodil 8. februára 1834, pred 175 rokmi.
Dmitrij Ivanovič Mendelejev
Narodil sa 8. februára 1834.
Svoju prvú knihu o organickej chémii napísal v roku 1861.
V roku 1863 sa stal profesorom na univerzite v Petrohrade.
V roku 1869 vytvoril chemickú periodickú tabuľku.
Zomrel 2. februára 1907.
Mendelejev pochádzal z Toboľska v západnej Sibíri. Bol štrnástym a posledným dieťaťom riaditeľa miestneho gymnázia, odkiaľ si odniesol nenávisť ku klasickým jazykom, filozofii a kultúre všeobecne, no aj záujem o chémiu a fyziku.
Otec oslepol a zomrel, keď mal Dmitrij trinásť, matka sa snažila uživiť veľkú rodinu a dať deťom vzdelanie tak usilovne, že to v cárskom Rusku ani nemohlo dopadnúť inak: vyčerpaná 57-ročná žena zomrela, keď mal Dmitrij šestnásť.
V životopise budúceho génia z tohto času sotva nájdete niečo pozoruhodné. Azda okrem posledných slov matky: „Vyhýbaj sa ilúziám, spoliehaj sa na prácu, nie na slová. Trpezlivo sa usiluj o božskú a vedeckú pravdu.“
Neuveriteľný príbeh
Vyzerá to takmer neuveriteľne, no výstredný, chorľavý a prchký Dmitrij, ktorý mal tuberkulózu a dokázal sa na smrť pohádať so všetkými svojimi učiteľmi vrátane Bunsena, jej slová naplnil.
Pred Mendelejevom bola chémia viac-menej iba súhrnom najrôznejších experimentov a nesúvisiacich faktov. Až on z nej urobil skutočnú vedu.
To preto, že okrem niektorých ľudsky nesympatických vlastností mal aj niekoľko takých, ktoré z neho urobili génia. Dokázal bleskovo vstrebávať znalosti, a aj keď vyzerali izolované, rozpoznával obrysy vzorcov tam, kde druhí videli iba chaos.
Keď ho niečo zaujalo, dokázal s vrodenou sibírskou urputnosťou pracovať bez prestávky niekoľko dní a nocí. Takýmto štýlom dokázal napísať za dva mesiace svoju prvú knihu o organickej chémii, ktorá mala 500 strán. V tom čase (1861) to bol pre ruských študentov jediný dostupný prehľad modernej chémie. Okrem prestíže mu priniesla aj peniaze a možnosť kúpiť si dom.
Jedna z prvých Mendelejevových tabuliek publikovaných v Anglicku.
Ovplyvnil aj Kropotkina
Od roku 1863 prednášal chémiu na prestížnej Petrohradskej univerzite. Študentov na jeho prednášky lákali dve veci.
Po prvé, jeho excentrický výzor - Mendelejev sa nechával strihať iba raz do roka, aj to nožnicami na ovce. Škótsky chemik William Ramsey ho opísal ako výstredného cudzinca, ktorého každý jednotlivý vlas sa správa nazávisle od ostatných.
Samozrejme, hlavné však boli Mendelejevove živé prednášky poprekladané poznámkami z najrôznejších odborov, ako sú astrofyzika, zoológia, astronómia či výroba liehovín (možno tam niekde vznikli nepravdivé povesti, že Mendelejev ako prvý vyrobil pravú ruskú vodku).
Mendelejeva, tohto veľmi všestranného muža, okrem iného zaujala aj ropa. Pomáhal založiť prvé ruské ropné pole (v roku 1867 v Baku), predložil teóriu o jej neorganickom vzniku. Radil potomkom, aby nekúrili peniazmi, teda aby nespaľovali ropu a plyn. Ako spomínal vzdelaný anarchista Kropotkin, Mendelejevove prednášky boli veľmi náročné, no inšpirujúce, a v jeho mysli zanechali hlboké stopy.
V štýle pasiansu
Mendelejev bol aj veľmi ambiciózny. Keď písal pokračovanie prvej učebnice, chcel stvoriť niečo, čo tu ešte nebolo: originálne, jasne štruktúrované a obsažné vedecké dielo, ktoré by bolo aj pútavým čítaním.
Obsahovalo „najúprimnejšie vedecké myšlienky, moju podobu, moje skúsenosti“ a súčasne anekdoty a rozsiahle poznámky na najrôznejšie témy. Kniha sa stala jeho najmilším dieťaťom; nepreháňal, lebo domácnosť preňho bola najmä pracovňou a svojim dvom deťom sa venoval oveľa menej ako chémii.
Keď dokončil prvú časť Základov chémie a dve kapitoly druhej, potreboval nájsť princíp, ktorý by mu pomohol usporiadať chemické prvky. Podľa svojho zvyku pracoval ešte ráno tesne predtým, než mal odísť na prednášku o výrobe syrov do Tveru tristo kilometrov od Petrohradu.
Ako píše Paul Strathen v knihe Mendelejevov sen, znova a znova sa pokúšal zostaviť prvky tak, aby to dávalo nejaký zmysel. Štruktúra sa mu pod rukami vždy rozsypala. Začal si písať názvy známych prvkov - vtedy ich bolo 63 - ich atómovú hmotnosť a vlastnosti na kartičky, ktoré ukladal pod seba ako pasians. A potom, po troch dňoch práce, 17. februára 1869, od vyčerpania na svojich kartičkách zaspal. Vo sne uvidel tabuľku, v ktorej boli všetky prvky na správnom mieste. Keď sa zobudil, zapísal si ju. Svet ju najskôr neprijal, lebo v nej bolo niekoľko prázdnych a nejasných miest.
Vyzeralo to, že jej tvorca chce, aby sa príroda prispôsobila jemu, nie on jej. No po objave gália (1874) a germánia (1879) sa potvrdilo, že Mendelejevova intuícia bola správna. Odvtedy má fyzika Newtona, biológia Darwina a chémia Mendelejeva.
