Felix Mendelssohn - Bartholdy, vnuk filozofa a syn bankára si užíval výhody zámožnej rodiny. Hudobný svet si 3. februára pripomenul 200 rokov od jeho narodenia.
Mendelssohn-Bartholdy (reprofoto wikimedia.org) mal šťastie. Rodičia mu vybrali najlepších učiteľov a poskytli podmienky na všestranný rozvoj. Už v detstve videl všetky divadelné a operné predstavenia, osobne poznal najlepších dobových interpretov a precestoval viacero krajín. Považovali ho, podobne ako vo svojej dobe Mozarta, za zázračné dieťa. Do okruhu jeho poslucháčov patrili napríklad Chopin alebo Goethe.
Medzi 72-ročným básnikom a 12-ročným skladateľom sa vytvorilo priateľstvo. A mal iba 15, keď k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej skomponoval Svadobný pochod, ktorý je dodnes neodmysliteľnou súčasťou svadobných obradov.
Láska k sestre
Krásna Fanny bola Felixovou oddanou priateľkou a veľkou láskou. Navyše bola nielen nadaná skladateľka, dirigentka a klaviristka, ale aj Bartholdyho najprísnejšia kritička. Ako prvá vídavala jeho novú partitúru. Korešpondencia rovnako dosvedčuje, že ich vzťah bol intenzívny: keď Felix odišiel do Berlína, v jej denníku sa jeho meno zjavovalo častejšie než meno snúbenca. Felix sa nakoniec nedostal ani na sestrinu svadbu.
Vychystal sa síce, no cestou si poranil koleno a zostal pripútaný na lôžku. V tom čase mal iba 21 rokov a napriek tomu, že v Berlíne mu ponúkali univerzitné miesto, rozhodol sa cestovať po Európe. Z dojmov i konkrétnych životných situácií vznikli 3. symfónia (Škótska), 4. symfónia (Talianska) i 5. symfónia (Reformačná).
Lipsko a Anglicko
Keď v lete roku 1834 dostal ponuku, aby sa stal dirigentom a riaditeľom lipského Gewandhausu, s radosťou ju prijal. Do Lipska pozýval vtedajších najlepších interpretov a dirigentov. Uvedením Bachových Matúšových pašií – prvýkrát od skladateľovej smrti – opäť objavil tohto génia. Za desať rokov sa mu podarilo zostaviť kvalitný orchester a vybudovať hudobné centrum. Chcel naučiť hudobníkov hrať a poslucháčov počúvať.
V Lipsku Mendelssohn prežil aj šťastné obdobie. Oženil sa s Cécile. Ich desaťročné manželstvo, z ktorého sa narodilo päť detí, bolo vyrovnané a šťastné. Cécile mala porozumenie pre jeho koncertnú turistiku, najmä do Anglicka, kde bol obľúbencom kráľovnej Viktórie a princa Alberta.
Pre nich skomponoval aj oratórium Elias. Jeho sláva a uznanie nadobudli nevídané rozmery, žiaľ, bolo to na úkor jeho fyzických a psychických síl. V máji roku 1847, keď sa vracal z desiatej návštevy Anglicka, zastihla ho tragická správa, že Fanny zomrela, keď v Berlíne dirigovala bratovu skladbu Sen noci svätojánskej.
Ranila ju mŕtvica. Keď sa Mendelssohn o tragédii dozvedel, psychicky sa zrútil a z toho šoku sa už nikdy nespamätal.
Ku komponovaniu sa vrátil iba niekoľko mesiacov pred smrťou a svoje posledné dielo Sláčikové kvarteto f mol – Rekviem pre Fanny skomponoval v septembri 1847. V októbri mal slabú porážku a 4. novembra vo veku 37 rokov zomrel.
Pochovali ho vedľa sestry.
