BRUSEL. V súvislosti s týmto krokom a otázkou, čo s väzňami, ktorých nemožno poslať do krajiny pôvodu, viacerí europoslanci zdôraznili, že ide v prvom rade o americký problém, ktorý musia riešiť Spojené štáty americké.
V pléne sa však takisto ozvali hlasy poukazujúce na spoluvinu členských krajín EÚ pri porušovaní ľudských práv, ku ktorému došlo v rámci boja proti terorizmu. Nemecký poslanec Martin Schulz z frakcie socialistov pripomenul, že nemožno bojovať proti terorizmu a porušovať pritom ľudské práva. Jeho kolega Hartmut Nassauer v mene konzervatívnej frakcie EP konštatoval, že prípadné prevzatie niektorých väzňov do krajín EÚ má okrem etického aj bezpečnostný rozmer. Podľa mnohých členov EP treba preskúmať individuálne jednotlivé prípady s ohľadom na bezpečnosť občanov EÚ, keďže v prípade väzňov nejde o utečencov, či turistov.
Český vicepremiér Alexandr Vondra pred poslancami priznal, že zatvorenie Guantáname a dôsledky tohto kroku sú najmä zodpovednosťou USA, avšak aj EÚ má svoju zodpovednosť v boji proti terorizmu. Rozhodnutie, či členské štáty prijmú niektorých väzňov, je v kompetencii jednotlivých krajín, no existuje medzi nimi zhoda v tom, že je potrebná koordinovaná európska reakcia. Pritom treba preskúmať množstvo bezpečnostných a právnych otázok.
Komisár pre slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť Jacques Barrot uviedol, že EÚ chce konštruktívne spolupracovať s americkou administratívou. Európska komisia má v úmysle podľa neho pomôcť členským štátom, ktoré budú chcieť prijať väzňov. Jednotlivé štáty si však budú musieť definovať štatút týchto osôb.
"Každá krajina si rozhodne, či ich prijme a aký štatút im prizná, ale malo by to byť čo najviac zosúladené," konštatoval Barrot.
