Pri leteckom nešťastí pred polstoročím prišli o život traja slávni rokenroloví hudobníci
V slávnej piesni American Pie jej tvorca Don McLean spieva o dni, keď zomrela muzika. Táto skladba či presnejšie osemminútový epos je inšpirovaný skutočnou udalosťou, pri ktorej prišli o život tri prvoligové osobnosti amerického rokenrolu - Buddy Holly, Ritchie Valens a „Big Bopper“ Richardson. Stalo sa tak pred polstoročím 3. februára 1959.
Na začiatku väčšiny tragických príbehov sú všemocné peniaze. Práve finančné strádanie prinútilo rokenrolovú hviezdu Buddyho Hollyho, ktorý zhruba rok predtým pobláznil svet skladbou Peggy Sue, podujať sa na nepohodlné turné po tančiarňach zamrznutých a nehostinných štátov amerického stredozápadu.
Spolu s ním naň vyrazili aj sotva 18-ročný talentovaný spevák Ritchie Valens a známy hitmaker „Big Bopper“ Richardson.
Turné nazvané The Winter Dance Party však bolo amatérsky zorganizované a posádku nútilo zdolávať 24 zástavok nie postupne od jedného miesta k druhému, ale nepremyslene, krížomkrážom. V polovici koncertnej šnúry zlyhalo v autobuse kúrenie, čo bubeníkovi Carlovi Bunchovi spôsobilo opakované omrzliny na nohách. Holly a Valens sa tak stali jeden druhému bubeníkmi.
Nech staré lietadlo spadne
Druhého februára 1959 odohral Holly so svojím predskokanmi narýchlo vybavený koncert v Clear Lake v štáte Iowa. Po jeho skončení frustrovaný oznámil, že sa na nasledujúci koncert v minnesotskom Moorheade s pristátím vo Fargu pokúsi vybaviť lietadlo. Dnes to znie ako vtip, no okrem toho chcel aj získať čas, pretože už spotreboval spodnú bielizeň a najbližší koncert chcel odohrať v čistom.
Holly dohodol s mladým pilotom Petersonom lietadlo pre troch pasažierov za 36 dolárov na hlavu. Druhé miesto obsadil Valens, ktorý si oň hodil mincou s gitaristom Tommym Allsupom. „Big Boppera“ práve drvila chrípka, a tak poprosil sprievodného basgitaristu Waylona Jenningsa o ďalšie miesto.
Keď sa to dozvedel Holly, svojho kolegu podpichol hovoriac: „Dúfam, že váš starý autobus zamrzne.“ Ten sa nedal a kapelníkovi odvrkol: „Ja dúfam, že padne vaše staré lietadlo.“ To ešte netušil, že mu tieto slová budú zvoniť v ušiach celý život.
Vrak v kukuričnom poli
Tretieho februára o jednej v noci vzlietlo lietadlo z Mason City v Iowe. O päť minút neskôr však Jerry Dwyer, majiteľ leteckej spoločnosti Dwyer Flying Service, zaregistroval, že obrysové svetlá lietadla až nebezpečne klesli k zemi. Najprv si myslel, že ide o optický klam, pretože zakrivenie horizontu splývalo so zemou.
Dohovorené potvrdenie o vzlietnutí však stále neprichádzalo, a keď do pol štvrtej vo Fargu nikto nepristál, rozhodol sa Dwyer o pol desiatej ráno vyštartovať po vytýčenej trase strateného lietadla. Už osem míľ severozápadne od letiska však zočil v kukuričnom poli jeho vrak.
Príčinou havárie bola s najväčšou pravdepodobnosťou zrážka lietadla s „vystupujúcim“ horizontom. Lietadlo vzápätí spadlo a šmýkalo sa takmer 200 metrov po zasneženej pláni, až pokým nenarazilo na múr susednej usadlosti.
Všetci štyria pasažieri boli namieste mŕtvi - pilot ostal zakliesnený vnútri, telá Hollyho a Valensa ležali neďaleko vraku a Richardsona našli až na vedľajšom kukuričnom poli.
Epilóg
V roku 2007 si vyžiadal syn „Big Boppera“ otcovu pitvu. Podnietil ho fakt, že dva mesiace po havárii sa v kukuričnom poli našla Hollyho pištoľ, čo nastolilo otázku, či tragédiu nespôsobil náhodný výstrel. Okrem iného bol zvedavý aj na to, či sa otec nevytackal z lietadielka po svojich.
Nové vyšetrovanie však len potvrdilo oficiálnu správu, že títo nešťastníci utrpeli niekoľkonásobné zlomeniny a vnútorné krvácanie.
Záver vyšetrovateľov tvrdil, že pilot Roger Peterson nezvládol riadenie v kombinácii s neľudským počasím a tmou. Mimochodom, nedostačujúce výsledky vstupných testov ho ani neoprávňovali lietať v noci.
