RÍM, BRATISLAVA. Pozná ho každý veľký hráč na burze. Z okna sa však nepozerá na Wall Street ani londýnske Square Mile. Je susedom pápeža a stará sa o jeho peniaze. Angelo Caloia šéfuje Inštitútu pre náboženské diela (IOR), ľudovo známemu ako vatikánska banka, už dvadsať rokov. "Kým žijem, nedopustím, aby sa o vatikánske peniaze staral Nemec," zastal sa ho v roku 2000 pápež Ján Pavol II.
Lombarďana, otca piatich detí, vtedy nevytlačil z kresla šéfa vatikánskej banky ani finančník Hans Tietmeyer z Deutsche Bundesbank. Za dve dekády práce v mýtmi opradenej banke stál Caloia pri všetkých jej veľkých okamihoch. V roku 1990 prepísal na žiadosť pápeža jej štatúty, o štyri roky neskôr bol pri vôbec prvom audite vatikánskych financií, ktorý vykonala firma Price Waterhouse Coopers.
Po nástupe Benedikta XVI. dostal za necelé dva roky Vatikán späť do plusových čísel. Najväčšiu výzvu si akoby nechal na záver. Pol roka pred vypršaním jeho mandátu má tento 69-ročný člen hnutia Opus Dei previesť Svätú stolicu aj cez finančnú krízu.
Vatikán zarába menej
V septembri, v čase jej prepuknutia, mal pápež podľa svojich ekonómov k dispozícii 460 miliónov dolárov v cudzích menách, 700 milónov dolárov v podieloch a asi 25 milliónov v zlate. "Realita je oveľa prozaickejšia," povedal agentúre Catholic News Service kardinál Sergio Sebastiani, ktorý do apríla 2008 šéfoval Prefektúre pre hospodárske záležitosti. Vatikán napriek legendám o obrovskom utajenom majetku operuje s ročným rozpočtom asi 260 miliónov dolárov.
Vatikánske peniaze zjednodušene spravujú dve administrácie. Jedna má na starosti Vatikán ako štát, druhá ako sídlo katolíckej cirkvi. Nie je ťažké uhádnuť, ktorá je vo väčších problémoch. Správa majetku Apoštolskej stolice (ASPA), ktorá financuje nákladné fungovanie kúrie, ukončila rok 2007 s mankom 9,1 milióna eur. V mínuse bola naposledy v roku 2003.
Aj keď vatikánske zdroje tvrdia, že kríza sa ich príliš nedotkne, najnovšie zverejnené čísla za rok 2007 ukazujú značný pokles príjmov. Správa štátu Vatikán, na ktorej čele stojí piemontský kardinál Giovanni Lajolo, si uvedomuje, že jej aktíva sú závislé na počte turistov a pútnikov. Ich počet však z roka na rok klesá. Kým v roku 2007 bolo na nástupcu Jána Pavla II. zvedavých 2,8 milióna ľudí, vlani to už bolo „len“ 2,2 milióna pútnikov.
Zbierky budú asi slabšie
Ziskové vatikánske múzeá navyše tvoria len zlomok príjmov. Mnohé budovy, v centre Ríma ale aj v Castel Gandolfe, prenajíma správa za nízke ceny pre kresťanské organizácie. Niektoré z nich, ako napríklad detská nemocnica Bambino Gesú, pritom negenerujú žiaden zisk. Šesťposchodový Apoštolský palác je v účtovnej knihe vedený len v kolónke výdaje. Väčšina nehnuteľného majetku, ktorá má pre skvostné umelecké diela a maľby nevyčísliteľnú hodnotu, nie je na predaj. Aj preto juhoamerickí misionári radi tvrdili, že môžu viac urobiť s jedným dolárom ako pápež s Michelangelovou Pietou.
Lajolo síce podpisoval za rok 2007 plusovú bilanciu 6,7 milióna eur, oproti roku 2006 je to však pokles o 15,1 milióna eur. Správa štátu zvykne navyše vykrývať polovicu deficitu Vatikánskeho rozhlasu. Ten stojí Vatikán ročne 24 miliónov eur. Týždenník Osservatore Romano vyrobí zase za rok dlh až päť miliónov eur. Médiá pritom dozoruje Správa majetku Apoštolskej stolice, ktorú ziskom jedného milióna eur potešili len tlačiarne. Najmä zásluhou dobrého predaja kníh Benedikta XVI. Vatikánska televízia zarobila o pol milióna menej.
Vatikán musí tiež rátať s tým, že kríza sa odrazí aj na príspevkoch veriacich. V každej diecéze na svete sa raz ročne koná pravidelná zbierka Halier sv. Petra na potreby cirkvi. V roku 2007 tvorila táto položka 94,1 milióna dolárov. Rok predtým prišlo na vatikánske účty takmer o osem miliónov viac. Najviac prispeli Spojené štáty (28 percent), kde kríza začala a mala najväčší dopad na ľudí.
Šetrná politika Svätej stolice
Vatikán sa snaží obmedzovať svoje výdaje a veľa projektov dokázal vyriešiť bez straty eura. V obrovskej zalesnenej ploche pri rieke Tisa v Maďarsku, ktorá absorbuje 82-tisíc ton CO2, z miliónov nových stromov je 125-tisíc z Vatikánu. Dosť na zlikvidovanie 10-tisíc ton oxidu uhličitého, čo je asi toľko, koľko ročne Vatikán vyprodukuje. Pápežský štát je tak prvým štátom s nulovou emisiou CO2. Zalesnenie pôdy a jej užívanie stálo 170-tisíc eur. Darovali ich firmy KlimaFa a Plankton.
Za sústavu 2400 solárnych panelov pre kupolu Baziliky sv. Petra, ktoré vyrobia 300 megawatthodín čistej energie ročne, si zase náklady vyučtovala nemecká firma SolarWorldAG. Vatikán rovnako takmer nič nestál ani nový videokanál na Youtube. Benediktovi XVI. vyhovuje konzervatívny štýl jeho bankára, ktorý svojho predchodcu kritizoval za priveľké rozhadzovanie. Je preto možné, že v júni sa Angelo Caloia stane po piatykrát šéfom najtajomnejšej banky sveta.
