CARACAS, BRATISLAVA. Vo Venezuele sa buduje socializmus 21. storočia už desať rokov. Miestnemu prezidentovi Hugovi Chávezovi to nestačí. Na pretlačenie sociálnych reforiem potrebuje podľa vlastných slov najmenej ďalších desať rokov.
„Ak boh dá, budem tu do roku 2019 alebo 2021," povedal Chávez podľa BBC.
Práve preto sa v čase, keď si pripomína desať rokov, ako sa stal prezidentom tejto juhoamerickej krajiny, rozhodol usporiadať referendum, ktoré by zrušilo ústavný zákon o obmedzenom vládnom období jedného prezidenta. Ak by ho Venezuelčania o dva týždne podporili, v roku 2013 sa Hugo Chávez bude môcť uchádzať o post prezidenta krajiny znova.
Referendum číslo dva
Podobný návrh pritom pred vyše rokom občania v referende odmietli. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sa verejnosť otočila Chávezovi chrbtom. V ďalších trinástich plebiscitoch či voľbách počas jeho vlády dostal vždy zelenú.
Aby sa odmietnutie neopakovalo, začal Chávez (54) podľa agentúry Reuters masívnu kampaň. Jeho ľudia chodia lobovať za návrh od dverí k dverám. Polícia dostala príkaz tvrdo zasahnuť proti akýmkoľvek protestom. Venezuelčania boli ešte v decembri skôr proti meneniu ústavy.
Krajina je na striedanie moci zvyknutá. Demokracia vo Venezuele funguje od roku 1958, čo v Latinskej Amerike nie je práve bežná vec. Vďaka kampani sa však posledné prieskumy prehupli v prospech prezidentovho návrhu.
Prezident chudobných
Samotný venezuelský prezident si pritom udržiava 55- až 60-percentnú popularitu. Najväčšiu oporu má medzi nižšími vrstvami, ktoré oceňujú jeho sociálne programy.
„Urobil veľa dobrého. Dostávame regulárny dôchodok, vo vládou riadenej klinike nás zadarmo ošetria, dôchodcovia majú bezplatnú cestu metrom, leteckú dopravu máme za polovicu," hovorí dôchodca z Caracasu Leon Tapia pre americký denník Miami Herald.
Podľa vládnych čísiel miera chudoby padla od roku 2004 na polovicu, takisto klesla nezamestnanosť. Krajina si polepšila aj podľa OSN, v rebríčku „kvality života" Human Developing Index, je na úrovni Rumunska.
Sociálne úspechy drží nad vodou najväčšie bohatstvo Venezuely - ropa. Krajina má najviac ropy na americkom kontinente. Prevádzkovanie bezplatných kliník či projekty pre chudobných, ktoré znižujú nezamestnanosť, financuje Chávez práve z bohatstva ropných polí, ktoré po nástupe k moci zoštátnil.
Závislý od ropy
Napriek rečiam o zmenšení závislosti krajiny od tejto suroviny, dosiahol Chávez po desiatich rokoch presný opak. Za deväť mesiacov minulého roka až 93 percent exportných príjmov krajiny tvorili podľa magazínu Economist peniaze za ropu.
Táto závislosť robí krajinu veľmi citlivou na svetové ceny ropy. Pokiaľ bola táto surovina drahá (ako minulé leto), mohol Chávez pokračovať s prerozdeľovaním bohatstva. Ak však budú v tomto roku ceny nízke ako v súčasnosti, môže to spôsobiť vážne výpadky v rozpočte krajiny a ohroziť jeho socializmus 21. storočia.
Západ či mimovládne organizácie Hugovi Chávezovi vyčítajú aj prílišné viazanie moci. Rebríček americkej mimovládnej organizácie Freedom House ohodnotil súčasnú Venezuelu ako čiastočne slobodnú krajinu. Vyčítal jej napríklad diskrimináciu opozície, obmedzenia médií či akademickej slobody. Do podobnej kategórie však spadá viacero krajín v Latinskej Amerike.