SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Väzni odídu, vojaci zostanú. Guantánamo

Rozhodnutie Baracka Obamu zrušiť väznicu na vojenskej základni, obnovilo starý spor. Kuba chce záliv späť.

Väzni na Guantaname.Väzni na Guantaname. (Zdroj: Reuters)

GUANTÁNAMO, BRATISLAVA. Väzni na americkej základni Guantánamo by do roka mali odísť a Kuba, na ktorej území leží, za to Obamu pochválila.

„Nie je to však dostatočné,“ vyhlásil kubánsky minister zahraničia Felipe Perez v stredu pred novinármi v Guatemale. A zopakoval to, čo kubánsky režim Castrovcov hovorí už polstoročie. Záliv Guantánamo patrí Kube a spolu s väzňami by ho mali opustiť aj americkí vojaci.

Nedôležitý prístav

Američania sú na Kube pritom už viac ako sto rokov. Koncom minulého storočia sa na nich takmer zabudlo. Po studenej vojne bolo Guantánamo nedôležitou základňou, na ktorej v tom čase podľa denníka San Francisco Chronicle operovalo len tristo amerických vojakov a námorníkov.

Späť do svetových médií sa dostalo krátko po tom, ako Spojené štáty vyhlásili vojnu proti terorizmu. V Pakistane či Afganistane zatkli Američania stovky ľudí podozrivých z terorizmu. Rozhodnutie, kde ich budú držať či vypočúvať, bolo jasné. Na Kube.

Jedno z prvých nariadení nového amerického prezidenta Baracka Obamu, podľa ktorého by malo zostávajúcich 250 väzňov do roka odísť, opäť otvorilo starý spor o Guantánamo. Režim bratov Castrovcov Američanov na Kube nechce.

Castro nájomníkov nechce

Americká námorná základňa veľká ako newyorský ostrov Manhattan je najstaršou základňou mimo teritória Spojených štátov. A zároveň jedinou, ktorú majú Američania na území štátu, s ktorým nemajú diplomatické vzťahy. Ako je teda možné, že Kuba dovoľuje svojmu najväčšiemu nepriateľovi užívať svoje územie?

Odpoveď treba hľadať v časoch, keď bol ešte kubánsky režim priateľom (respektíve vazalom) Spojených štátov. V roku 1903 podpísali Havana a Washington zmluvu o prenájme zálivu pre Američanov. Tí ju zo začiatku využívali na kontrolu Panamského prieplavu či pre svoje uhoľné stanice. Podľa neskôr upravenej zmluvy sa zaviazali za prenájom územia ročne platiť 4085 dolárov.

Keď sa k moci dostali revolucionári Fidela Castra, postoj kubánskej vlády k americkej základni na vlastnom území sa zmenil. Američanov obviňovali z „imperialistickej okupácie“ a žiadali vrátiť Guantánamo.

Washington to odmietal a aj naďalej, ako správny nájomník, posielal rentu do banky vo Švajčiarsku. Kuba, keďže prenájom považuje ako nezákonný, si šeky doteraz nevyzdvihla.

Podľa zmluvy z roku 1903 Kuba prenajala Američanom záliv Guantánamo „na čas potrebný pre zásobovanie uhlím a námorné stanice“. Veľmi vágne ustanovenie si obe krajiny vysvetľujú po svojom. Niektorí tiež argumentujú historicky nepísaným právom, podľa ktorého bola maximálna dĺžka prenájmu 99 rokov.

Porušili účel?

Kubánci tiež vyčítajú Spojeným štátom, že nedodržiavajú účel prenajatia. Podľa zmluvy ju môžu využívať len na „námorné účely či zásobovanie uhlím“. Takisto sa priamo zakazuje aj jej komerčné využitie. Na základni pritom môže súčasných zhruba 8500 vojakov a námorníkov využívať zariadenia ako McDonalds, Starbucks či Irish pub.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa nová americká administratíva plánovala z Kuby stiahnuť. Vrátenie územia v minulosti podmieňovali Američania zmenou režimu a demokratickou vládou na Kube.

Všetko o Guantaname - infograf - kliknite pre zväčšenie

gua_res.jpg

Tribunály nie sú férové

Teroristov sme podľa zákonov súdili v minulosti a môžeme aj teraz, hovorí major JON SCOTT JACKSON, obhajca jedného zo strojcov 11. septembra Mustafu al Hawsáwího.

Aký máte pocit z rozhodnutia Baracka Obamu pozastaviť procesy pred vojenskými tribunálmi?

„Je to deň, keď je mi opäť cťou byť občanom Spojených štátov. Je to správne rozhodnutie. Zriadenie vojenských tribunálov bol zlý krok, dovoľovalo používať dôkazy získané mučením, umožňovalo tajné procesy.“

Aký vývoj očakávate?

„Prvá možnosť je, že väzňov presunú pod federálny súd. Ale v hre sú aj vojenské súdy či nejaká podoba vojenského tribunálu so zmenenými pravidlami.“

Tieto súdy nepripúšťajú dôkazy získané mučením. Skomplikuje to dokazovanie viny tým, čo sa priznali k útokom z 11. septembra? Môžu byť oslobodení?

„Nemyslím si, že by mohli vyjsť na slobodu. Dôležité je, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivo. Ak spravodlivosť rozhodne, že títo ľudia majú byť oslobodení, potom sa tak stane. Súčasná podoba vojenských tribunálov nie je o spravodlivosti a akýkoľvek rozsudok by rozhodne nebol spravodlivý.“

Aké sú vaše hlavné výhrady k vojenským tribunálom?

„Konajú sa na Guantáname. Ďalej povoľujú tajné dôkazy, dôkazy získané mučením. Je s nimi spojených toľko problémov, že vylučujú spravodlivosť. Nezlučuje sa to so základnými hodnotami, na ktorých stojí Amerika.“

Vláda Georgea Busha hovorila, že vzhľadom na špecifickosť prípadov sú tribunály jedinou možnosťou. Je civilný súd schopný tieto prípady posudzovať?

„Jednoznačne. Civilné súdy prejednávajú prípady terorizmu už 20 rokov. Napríklad Zacariasa Musávího alebo útoky na ambasády riešili federálne súdy. Sú pripravené a postupujú podľa práva.“

A čo dôkazy z utajovaných materiálov?

„Dôkazy spojené s národnou bezpečnosťou by mali byť predmetom sporu medzi obhajobou a vládou. Ten určí, ktoré z nich by mali byť dôkazom v tom ktorom procese. Ale znovu – podobné prípady už súdy riešili a sudcovia boli schopní rozhodnúť, ktoré dôkazy sa v procese objavia a ktoré musia nahradiť, pretože bola ohrozená národná bezpečnosť.“

Anetta Kubalová, Washington
Slovensko sa nehrnie prijímať väzňov

Európa nie je nadšená z požiadavky Washingtonu, aby prijala nevinných väzňov. Ak to však neurobí, môže byť obvinená z pokrytectva.

BRUSEL, BRATISLAVA. Sme ochotní prijať pár väzňov z Guantánama, avšak musíme mať istotu, že nejde o teroristov. Odkazuje Washingtonu väčšina štátov Európskej únie.

Členské štáty potešilo, že sa Obama rozhodol základňu na Kube zavrieť. Čo bude s prepustenými mužmi, je však právne i politicky citlivá otázka. „Nikto nie je z tejto témy rozpálený,“ charakterizoval pondelkovú debatu únie český minister zahraničia Karel Schwarzenberg.

Únia si väzňov preverí

V hre je osud 60 väzňov, ktorí sa po prepustení nemôžu vrátiť domov. Hrozí im väzenie a smrť. Muži pochádzajú z Azerbajdžanu, Alžírska, Afganistanu, Čadu, Číny, zo Saudskej Arábie a z Jemenu.

Starý kontinent ostro kritizoval Bushovu vládu za Guantánamo. Ak sa teraz bude tváriť, že ho tábor nezaujíma, može byť obvinený z pokrytectva.

Európa by mala byť aj solidárna, keďže terorizmus nie je len problém Ameriky. „Hlavnú zodpovednosť za Gauntánamo majú tí, čo ho založili. Ide však aj o našu dôveryhodnosť – či podporujeme zatvorenie tábora, alebo nie,“ povedal šéf nemeckej diplomacie Frank Walter Steinmeier.

Rozhodnutie, či prijať väzňov, je v kompetencii členských štátov. Spoločná európska pozícia je však nevyhnutná, keďže väčšina krajín je súčasťou schengenského voľného pohybu osôb. „Áno, je to riskantné. Musíme hodnotiť každý prípad jednotlivo a neprijať niekoho ľahko,“ povedal francúzsky minister Bernard Kouchner. Podľa neho by mala Európska komisia vypracovať návrh na spoločný postup únie. Jeho súčasťou bude zrejme žiadosť, aby mohli právni a bezpečnostní experti Európy navštíviť základňu. Stretli by sa s väzňami a preverili, či nepredstavujú bezpečnostné riziko.

Dumajúce Slovensko

Slovensko zatiaľ nedostalo žiadosť z Ameriky, aby prijalo väzňov z Gauntánama. Ak ho bude Washington kontaktovať, túto možnosť zváži.

„Budeme musieť vedieť, o akého človeka ide, a potom zaujmeme stanovisko. Musíme skúmať prípad po prípade, či má akési väzby k Slovensku, či by mohol ohroziť bezpečnosť a musíme vnímať všetky tieto pohľady – aj finančné,“ tvrdí štátna tajomníčka ministerstva zahraničia Oľga Algayerová. Bratislava už raz takúto žiadosť odmietla, keď ju o prijatie väzňov prosila Bushova vláda.

Štefan Hudec
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Bývanie v meste predlžuje život
  5. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  6. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  2. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  3. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  5. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  6. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  9. Bývanie v meste predlžuje život
  10. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 621
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 19 600
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 215
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 002
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 301
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 296
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 887
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 625
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 468
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 6 786
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pavol Rusko.

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Na december chystajú len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS.

Vedci zistili, koľko pohybu vynuluje celodenné sedenie

Čokoľvek je lepšie, ako nerobiť nič.

Koronavírus: PCR testy odhalili viac ako 1800 nakazených, zomrelo 22 ľudí (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Pápež podporil Argentínčanky, ktoré bojujú proti legalizácii interrupcií

Argentínska spoločnosť je v otázke potratov hlboko rozdelená.

Pápež František.

Únia bude mať zhruba dve miliardy dávok vakcín proti COVID-19

Prvé očkovania by sa mohli začať ešte tento rok v decembri.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas videokonferencie.

Vakcináciu proti COVID-19 Španielsko odštartuje v januári

V prvej etape dostane prednosť zhruba 2,5 milióna ľudí.

Taiwanskí poslanci sa pobili pre nezhody okolo dovozu mäsa z USA

Vláda tento rok zrušila dlhodobý zákaz dovozu bravčového a hovädzieho mäsa z USA.