Francúzi hlásia celonárodný štrajk. Zastavia aj vleky

PARÍŽ, BRATISLAVA. Lyžiari vo Francúzsku sa na zasnežené kopce pozrú dnes len zdola. Ak sa do športových stredísk vôbec dostanú. Do najväčšieho generálneho štrajku od nástupu prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa totiž okrem škôl, nemocníc, pôšt, automobilových fabrík či dopravcov zapoja aj vlekári.

Čierny štvrtok, masový štrajk ôsmich najväčších francúzskych odborov, je odpoveďou zamestnancov na neschopnosť vlády stlmiť vplyvy globálnej hospodárskej krízy v čase, keď Francúzsko zažíva prvú recesiu za posledných šestnásť rokov.

Nezamestnanosť stúpa

Sarkozy čelil štrajkom už vlani, keď sa snažil presadiť balíček ekonomických reforiem. Vtedy zákonom nariadil garantovať aspoň minimálne fungovanie služieb aj počas štrajkov. „Keď bude teraz Francúzsko v štrajku, nikto si to ani nevšimne," vtipkoval vtedy podľa denníka Telegraph. Odborári mu chcú dokázať opak.

Masové prepúšťanie zasiahlo Francúzsko nepripravené. Len fabrika automobilky Peugeot v Poissy západne od Paríža prepustila 700 pracovníkov s prechodnými zmluvami. „Je tu strach, že ďalšími na rade budú tí z pridruženej výroby," cituje týždenník Economist odborára Georgesa Martina, ktorý vo fabrike pracuje už 33 rokov.

Kto sa do štrajku zapojí

• Pracovať nebude 1,9 milióna pracovníkov, združených v ôsmich odborových hnutiach.
• Aerolínie zrušia tretinu letov z parížskeho letiska Orly, až 60 percent rýchlikov TER a 40 percent TGV vlakov nepôjde.
• Do zamestnania neprídu učitelia, lekári, poštoví úradníci, novinári z verejnoprávnych médií, zamestnanci automobiliek ani operátori lyžiarskych vlekov.

Počet nezamestnaných prekročil v novembri 2008 hranicu 2,1 milióna ľudí, čo je nárast o 8,5 percenta oproti novembru 2007. Miera nezamestnanosti má podľa analytikov v krajine dosiahnuť magickú hranicu desiatich percent už budúci rok.

Nespokojní Francúzi očakávajú, že vláda zamedzí prepúšťaniu, udrží mzdy a posilní kúpyschopnosť.
„Nie je aj iný spôsob, ako prejaviť svoju nespokojnosť?," pýtal sa včera v rádiu RTL šéf poslancov vládneho Zväzu pre ľudové hnutie Jean­Francois Cope. Po tom, ako Sarkozyho kabinet prežil hlasovanie o nedôvere vláde, si pravičiari uvedomujú, že dlhotrvajúce štrajky môžu vážne ohroziť ich reformy.

Podľa prieskumu agentúry CSA­Opinion pre denník Le Parisien až 69 percent Francúzov štrajk podporuje.
Premiér Francois Fillon televízii France 2 povedal, že úlohou vlády nie je robiť gestá, ale „udržať reformný kurz". No práve zo strachu pred pouličnými nepokojmi, aké zažilo Grécko, už Sarkozy pozastavil reformu školstva.

Socialisti štrajk podporili

Svoju šancu cítia aj opoziční socialisti. Tí sa chcú do dnešného štrajku aktívne zapojiť. V parlamente kritizovali Sarkozyho ozdravný plán vo výške 26 miliárd eur, ktorý podľa ľavice skončí len pri zachraňovaní bánk. Predstavili svoj návrh, ktorý je zameraný najmä na zvýšenie dopytu a kúpyschopnosti.
„Všetky odbory nám vravia: je fajn, že ste späť," povedala pre agentúru AFP šéfka socialistov Martine Aubryová. Spolu so štrajkujúcimi opozícia žiada, aby vláda zastavila svoj plán znížiť stavy vo verejnom sektore o 30-­tisíc miest.

Najviac štrajkujú Gréci

V poslednom období robia najväčšie starosti svojej vláde odbory v Grécku. Farmári blokovali hraničné priechody
už desiaty deň.

ATÉNY, BRATISLAVA. Ani Taliansko, ani Francúzsko. Keď sa v poslednom čase v médiách objavia správy o štrajkoch, väčšinou majú pôvod v Grécku.

Koncom decembra stredomorská krajina zažila najväčšie protivládne protesty za desaťročie, pri ktorých zahynul jeden chlapec. Štrajky v Grécku pokračujú aj v novom roku.

Miestni farmári včera už desiaty deň blokovali hraničné priechody či hlavné grécke diaľnice. Od vlády v Aténach žiadajú vyššie dotácie, keďže ceny poľnohospodárskych produktov klesli. Okrem farmárov sa včera „nerobiť" chystali aj letoví dispečeri. Od vlády požadujú lepšie benefity v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Nakoniec však štrajk, ktorý by obmedzil lety do krajiny, odvolali.

Tomáš Vasilko a reuters