SARAJEVO. Nemecký diplomat Wolfgang Ischinger je "najpravdepodobnejším nástupcom" slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka vo funkcii vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne, uviedol dnes belehradský denník Večernje Novosti s odvolaním sa na diplomatické kruhy v Sarajeve.
Ischinger (62) pôsobí od mája minulého roka pre poisťovňu Allianz a súčasne je aj predsedom bezpečnostnej konferencie v Mníchove.
V utorok zasadala v Sarajeve Rada pre implementáciu mieru (PIC). Český veľvyslanec v Bosne Jiří Kundela po jej zasadnutí potvrdil, že Miroslav Lajčák zostane vo funkcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu dovtedy, kým nevymenujú jeho nástupcu. Ako dodal, rada nediskutovala o žiadnych konkrétnych menách v súvislosti s Lajčákovým nástupcom.
PIC dohliada na plnenie Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila trojročnú bosniansku vojnu.
Ischinger pôsobil do mája 2008 ako nemecký veľvyslanec v Británii a je znalcom Balkánu. Spolu s americkým diplomatom Richardom Holbrookom mal smerodajnú úlohu pri zrode mierovej dohody v roku 1995 a neskôr sa podieľal aj na stabilizačnom pakte pre juhovýchodnú Európu. V roku 2007 ho šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana vymenoval za splnomocnenca únie pre Kosovo.
Lajčák: Bosna by sa v súčasnosti nemala uchádzať o členstvo v únii
Bosna je príliš dysfunkčná a nepokojná nato, aby sa v súčasnosti uchádzala o vstup do EÚ, a mala by zrušiť žiadosť o členstvo plánovanú na rok 2009, povedal vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne Miroslav Lajčák v rozhovore pre agentúru Reuters.
"Nemali by sa uchádzať. Nie sú pripravení, pretože nefungujú správne," uviedol Lajčák. Slovenský diplomat minulý týždeň v piatok oznámi, že na funkciu rezignuje v záujme obsadenia postu ministra zahraničných vecí SR.
"Všetky balkánske štáty si stanovili členstvo v Európskej únii za svoju prioritu. Z bývalých juhoslovanských republík je Slovinsko už členskou krajinou a Chorvátsko postupuje v procese, ostatní ďaleko zaostávajú," upozornil Lajčák.
Čierna Hora požiadala o členstvo v únii v decembri. Očakáva sa, že Srbsko a Albánsko tak urobia tento rok a bosnianski lídri uviedli, že budú postupovať rovnako.
Na rozdiel od týchto krajín sa však Bosna, kde počas vojny v rokoch 1992-95 prišlo o život 100.000 ľudí, považuje za nestabilnú do takej miery, že vyžaduje medzinárodný dohľad. Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva má právomoci zrušiť v krajine zákony, ktoré poručujú mierovú zmluvu z roku 1995 a odvolávať miestnych predstaviteľov.
Medzinárodné spoločenstvo plánovalo uzatvoriť úrad vysokého predstaviteľa (OHR) v roku 2007, predĺžilo však jeho mandát vzhľadom na rastúce napätie medzi srbskou a moslimsko-chorvátskou polovicou krajiny.
Rada pre implementáciu mieru (PIC), ktorá dohliada na mierový proces v Bosne, v marci rozhodne, či opäť predĺži mandát OHR. Lajčák uviedol, že ak bude medzinárodné spoločenstvo pokračovať vo svojej priamej role v krajine, v budúcnosti musí zvoliť tvrdší prístup.
