WASHINGTON, BRATISLAVA. Mnohí Neameričania si to uvedomili až minulý týždeň.
Keď čerstvo inaugurovaný prezident Spojených štátov išiel podpisovať zatvorenie väznice v Guantáname, jedno zo svojich prvých rozhodnutí v úrade, siahol po pere značky John Hancock ľavou rukou.
„Je to tak. Som ľavák, zvyknite si na to," povedal Obama novinárom. Ľavica tak nebude nasledujúce štyri roky vládnuť len americkému Kongresu a Bielemu domu, kde majú prevahu demokrati.
Vládnu Bielemu domu
Pre súčasnú Ameriku však ľavoruký prezident nie je ničím nezvyčajným. Práve naopak. Z posledných piatich prezidentov boli až štyria ľaváci. Od čias Ronalda Reagana bol pravák iba George Bush mladší.
O samotnom Reaganovi sa hovorilo, že sa narodil, ako ľavák, no tlaky zo strany rodiny či školstva ho v minulosti nútili používať pravú. Podobné nútenia, aspoň v Spojených štátoch, bývajú už zriedkavé.
Odhaduje sa, že medzi ľuďmi je desať percent ľavákov. Viacerí odborníci skúmajú, ako preferencia jednej z rúk ovplyvňuje osobnosť človeka.
Silný výskyt medzi poslednými americkými prezidentmi nie je podľa neurovedca z univerzity v Princetone Sama Wanga prekvapujúci. „Ľaváci mávajú častejšie vysoké verbálne schopnosti," povedal pre AFP. Ďalší výskum dokazuje, že majú percentuálne vyššie zastúpenie medzi ľuďmi s IQ 140, ako je ich priemer v populácii.
Väčší nábeh na autizmus
Chris McManus, najvýznamnejší britský akademik v tejto oblasti, je v podobných záveroch opatrnejší. Ako povedal pre denník Times, viac ľavákov vidí len medzi muzikantmi (Paul McCartney) alebo matematikmi (Isaac Newton). Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ľaváci sú náchylnejší na choroby, ako sú schizofrénia či autizmus.
Rozdelenie na ľavorukých a pravorukých je špecifikum, ktoré príroda dopriala iba ľuďom a šimpanzom. Podľa McManusa vzniklo počas evolúcie človeka a v génoch pretrvalo. Aj preto sa ľavorukosť často dedí.
Známy klub ľavorukých ľudí každoročne vyhlasuje anketu Ľavák roka. Vlani kandidovala aj herečka Angelina Jolie, tenisová jednotka (nielen medzi ľavákmi) Rafael Nadal či hudobník Paul McCartney. Nemali však nárok, o víťazovi tento rok nebolo pochýb. Stal sa ním Barack Obama.
- Napoleon Bonaparte: francúzsky cisár. Vďaka nemu jazdí väčšina Európy napravo.
- Winston Churchill: britský vojnový premiér.
- Leonardo da Vinci: taliansky matematik a umelec.
- Usáma bin Ládin: podľa FBI je aj vodca siete al-Káida ľavák.
Obama: Amerika nie je nepriateľ moslimov
Prvý rozhovor dal americký prezident arabskej televízii AlArabíja. Hovoril o moslimoch v jeho rodine a priznal, že Washington urobil veľa chýb.
TEL AVIV. Americký prezident Barack Obama chce dokázať, že jeho zahraničná politika sa zásadne odlíši od Bushovej éry. Preto sa rozhodol poskytnúť prvé formálne interview vo funkcii dubajskej televízii Al-Arabíja.
Satelitná televízia, ktorá vysiela v angličtine, je jedným z najsledovanejších kanálov na Blízkom východe.
Obamovo posolstvo bolo jasné: Američania nie sú vaši nepriatelia. Viaceré médiá aj analytici to označili za pokus o zmierenie. Prezident hovoril o moslimoch vo svojej rodine, o tom, ako žil v moslimských krajinách a aj o tom, že každá viera, nielen islam, sa zneužívala alebo zneužíva na politické a mocenské ciele.
Dialóg s Iránom
Analýza agentúry AP pripomenula, že Obama sa počas prezidentskej kampane snažil nehovoriť o moslimskej „stope" v jeho minulosti, aby tak odvrátil klebety a špekulácie o jeho „skutočnom" vierovyznaní.
Obama v rozhovore zopakoval väčšinu svojich téz z kampane. Vyzýval na mier medzi Izraelom a Palestínčanmi, naznačil, že je pripravený hovoriť s Iránom, rovnako ako mu pripomínať, že musí plniť požiadavky medzinárodného spoločenstva. Tiež hovoril o novom partnerstve s arabským svetom.
Jasne však povedal aj to, že bezpečnosť Izraela zostáva pre Ameriku najvyššou prioritou. To bol zrejme jediný moment rozhovoru, keď sa Obama nesnažil byť iný ako jeho predchodca George Bush.
Návšteva Egypta?
Obamov rozhovor v Al-Arabíji načasovali na deň, keď na Blízky východ odchádzal prezidentov špeciálny vyslanec George Mitchell.
Do oblasti, ktorú teraz zamestnáva najmä situácia v pásme Gazy, sa vydal len štyri dni po svojom vymenovaní. Aj to má arabskému svetu signalizovať, že Blízky východ je napriek domácim problémom pre Obamovu administratívu dôležitý.
Obama ešte počas prezidentskej kampane sľúbil, že sa o srdcia moslimov pokúsi prejavom v hlavnom meste nejakej moslimskej krajiny. Mal by tak urobiť počas prvých sto dní svojej vlády.